Reklama/advertisment

Sú blogy, ktoré svojím obsahom vedia zaujať. Takýto blog si vedie aj Barbora Jelínek, veselá mladá žena, ktorá svoj Reumama blog posiela všetkým ľuďom, nielen mamám. Reuma je vo všeobecnosti braná ako choroba starých ľudí, čo však už desaťročia nie je pravda. Rozhovor reumatičky s reumatičkou si môžete prečítať práve teraz 🙂

Reklama/advertisment

Pôsobíte ako blogerka na blogu Dve matky. Kto je „prvá matka“ 🙂 a koho nápad bol založiť spoločný blog?

Reklama/advertisment

V škole som milovala písanie slohov a nesie sa to so mnou celý život. Blog Dve matky vznikol úplne spontánne ako vyústenie kamarátstva mňa a Mimi. Ja som už mala svoj blog, no s nápadom mať spoločný prišla práve Mimka. Všetko vznikalo a formovalo sa postupne. Nemali sme žiadnu konkrétnu predstavu. Za pochodu sa tvorila myšlienka a my sme na túto vlnu len naskočili. Blog sa síce volá  Dve matky, no nedávame návody ako byť super mamou, nie sme typický mamičkovský blog. Zaujímajú nás príbehy iných mám, ktoré sú v prvom rade stále ženami so všetkým čo k tomu patrí. Sme dve a žiadnej z nás nepatrí prvé miesto. Každá má v blogu svoje miesto. Smejeme sa z toho, že Mimi je tým komunikačným kanálom, náš PR manažér, a ja by som sa najradšej vyjadrovala len písmenami aj v bežnom živote.

Vaše príspevky sa čítajú ľahko a sú takým príjemným čítaním, počas ktorého som sa zamyslela nad tým, že v podstate sa v nich tešíte z úplných maličkostí bežného dňa a že beriete veci s nadhľadom. Ste teda taký ten kľudný, mierumilovný a pokorný, no zároveň silný typ ženy?

Som rada, že to čo píšem, aj niekto číta (smiech). Myslím, že pokore k životu ma naučil môj doterajší život, no základný hodnotový rebríček som získala od rodičov. Som optimista a vždy sa snažím problémy riešiť hneď a nezaťažovať sa nimi dlho. Vždy si nájdem niečo z čoho sa môžem tešiť. Áno, veľakrát sú to aj maličkosti. Keď sa ráno zobudím a necítim sa veľmi dobre, poviem si, že večer, keď deti zaspia, si ľahnem do vane a prečítam si knihu. Celý deň sa na to teším a hneď je mi lepšie. Či som silná, to musia posúdiť iní. Pochybujem o sebe veľakrát, ale dovolím si maximálne 5 minút denne 🙂

 b-jelinek

Pre niektorých ľudí sú diagnózy zapísané v ich zdravotnej karte tabu – nehovoria o nich, nechcú, aby okolie vedelo o ich ťažkostiach. Vy ste sa však „podelili o svoju reumu“ s verejnosťou. Chceli ste prostredníctvom svojho blogu zvýšiť povedomie o tom, že reuma už dávno nie je len „chorobou starých ľudí“ ?

Áno, aby si každý, kto si prečíta o tom, ako mi je dnes veľmi zle uvedomil, že má vlastne super život. Srandujem. No zdraví ľudia si  vážne neuvedomujú, aké obrovské šťastie vlastne majú. Komplikujú si život  zlými vzťahmi a celkovou životnou nespokojnosťou. A pritom majú doma zdravé deti a v zdravotnej karte im nesvieti žiadna vážna diagnóza. Nikdy som sa za to, že mám chronické ochorenie, že mám reumu na celý život, nehanbila. Ja som ochorela v 15-tich rokoch a veľakrát nado mnou zalamovali ľudia rukami. Mala som občas pochybnosti, či sa stanem mamou, či budem mať rodinu a to vďaka “príjemným rečiam okolia”. No mojou túžbou a húževnatosťou a hlavne dôslednosťou v liečbe som dokázala, že sa to dá a že si idem za svojim snom. O reume píšem aj preto, aby sa ľudia začali viac zaujímať, aby neboli ľahostajní a že toto ochorenie môžu žiaľ mať aj malé deti.

Tehotenstvo a materstvo sú náročnými obdobiami každej ženy sami o sebe a každá jedna mamina je hrdinka. Keď si však teraz predstavujem, čo všetko musí v týchto fázach prežívať Reumama, hneď ju označujem za Superhrdinku s nadprirodzenými schopnosťami… Čo bolo na vašom  reuma-materstve to najťažšie? Ja osobne si dovolím tipnúť, že o boli najmä mesiace v bolestiach a bez silných liekov, alebo…?

Obe moje tehotenstvá boli na sekundu plánované. Príprava na toto krásne obdobie trvala dlhšie. Postupné vysádzanie liekov nebolo zo dňa na deň. Pred tým ako som čakala Jonáška som potratila, takže celé tehotenstvo s ním bolo pre mňa hrozne náročné.  Zdravotne bolo všetko v poriadku, ochorenie som mala v remisii, nič ma nebolelo, no psychika po predchádzajúcej skúsenosti robila svoje. Ja som mala šťastie v tom, že reuma pačas tehotenstiev spala. Bolesti som nejaké mala, ale tie máva bežne aj úplne zdravá tehuľka. Druhýkrát som otehotnela, keď mal Jonáš 13 mesiacov. Keďže reuma stále driemala, odporučili mi zo zdravotného hľadiska byť opäť tehotnou. Výhodou tehotenstva pre reumatičky je to, že väčšine z nich bolesti počas tohto obdobia ustanú a zlepší sa im vďaka hormónom zdravotný  stav. 3 mesiace po pôrode Jerguška sa mi reuma prebudila a to z ničoho nič. Bol to pre mňa trochu šok. Predsa len, zvykla som si na život bez bolesti.  Po druhom pôrode bola pre mňa najhoršia bezmocnosť, keď som s plačom od bolesti nebola schopná moje deti obliecť.  No rýchlo som sa zmobilizovala v duchu “musím to vydržať  kvôli deťom“. Nastúpila som na liečbu a nastal opäť môj typický reumatický život. No ten  krásny materský život aj tie najhoršie reumatické bolesti prebil. Som fakt vďačná, že mám dve zdravé deti.  S radosťou by som prijala aj tretie, no už si na to netrúfam. Ochorenie je stabilizované a moji chlapci potrebujú funkčnú mamu.

reumama2

Pre niekoho sú tehotenstvo + reuma strašiakom, mnoho žien sa dokonca bojí, že kvôli náročnej liečbe a neutíchajúcim problémom sa mamami nikdy nestanú. Nebáli ste sa aj vy aké to bude? Ako sa zmení váš život po tom, čo na teste zasvietia vysnívané 2 ružové čiarky?

Nikdy som ani raz nezapochybovala. Asi som predsa len ten silný bojovný typ. (smiech).  Byť mamou som chcela od svojich 6-tich rokov. A žiadna reuma ani nič iné by ma o túto životnú rolu nepripravilo. Nedopustila som to. Život sa mi zmenil, no k lepšiemu. Som vyrovnanejšia. Netreba mať strach. Áno je to čertovsky náročné. Som unavená ako kôň, mávam bolesti. No každý má niečo. Každý si nesie ten svoj kríž. No zároveň je každý aj strojcom svojho šťastia. Nepomohlo by mi trúchliť nad nespravodlivým životom. Chcem byť štastná a aj som! Vďaka mojim deťom, manželovi, rodine a blízkym ľuďom, ktorí ma berú takú aká som.

Moho ľudí tvrdí, že život s reumou nie je taký pestrý a pohodlný, ako život zdravého človeka. Vy ste však príkladom toho, že hoci to mohlo byť lepšie, ste vďačná za to, čo máte a užívate si život. Možno zvláštna otázka, ale viem, že reuma nielen berie, ale aj dáva – čo ste sa počas doterajšieho života s reumou naučili?

Určite ma reuma ovplyvnila. No ochorela som v tínedžerskom veku, kedy sa človek formuje. Neviem, aké to je úplne žiť bez reumy.  No som určite odolnejšia. Fyzická bolesť je veľmi úzko spojená aj s tou psychickou. Reuma ma naučila, že keď si myslím, že nevládzem, tak vládzem ešte dvojnásobne viac. Naučila som sa, že nič nie je také zlé, ako sa zdá na prvý pohľad.  Že zdravie je dar. Som vnímavejšia k druhým ľuďom a vážim si každé ráno, keď sa zobudím a mňa nič nebolí. Vtedy sa hneď štipnem, či sa mi nesníva. Život s reumou je ako na hojdačke. Raz útočí viac, raz menej. Naučila som sa ju rešpektovať a prijala som ju ako súčasť môjho života.

reumama

Zdroj, foto: Barbora Jelínek   Viac: dvematky.blogspot.sk  facebook.com