Klocher.sk
Magazín, ktorý tvoríme spolu

Divoké kone je nezábavná melancholická kopa hnoja – blog

Divoké kone

Nedávno som bol honorovaný možnosťou otestovať jeden z najhlbších zárezov slovenskej kinematografie. Divoké kone.
Divoké kone je nezábavná melancholická kopa hnoja, ktorá sa z nejakého dôvodu hrdí názvom „seriál“ a odohráva sa na ranči v lokalite nikde. Na ranči sú normálne kone, retardovaní zamestnanci a pointou tohoto hviezdneho seriálu je spor o ranč medzi dvoma rodinami. Geniálna a prenesmierne originálna pointa.

Fascinovalo ma pár scén. Na zasmradenom ranči sa natáčal nejaký film, podľa vybavenia štábu zrejme podobnej kvality, ako seriál Wild Horses. S režisérom prišla na ranč aj nejaká podivná kopa vlasov – neskôr predstavená ako dcéra toho holywoodskeho režiséra. To skvostné stvorenie začalo pochodovať po ranči ako dvojnohý slon a zhodou okolostí narazila na dvoch intelingenciou zrejme menej obdarených pánov. Nastal hviezdny dialóg:

„Kde je tu vifina?“
„Ja mám jednu vifonku v chladničke, ale to je moja!“
Tu tá stelesnenosť zdvorilej dámy odchádza.
„To budú tie ich internety si myslím.“
No to priam srší vtipom. Prichádza však ešte šokujúcejšia časť:
Zhmotnená nadutosť stojí na kopci a prichádza za ňou chalan, na prvý pohľad balič roka.
„Pomôžem ti nejak?“
„VIEŠ ČO JE TO 3GÉ? TAK TO MI ZNES Z NEBA“

divoké kone

A tento úžasný záber opäť končí.
Pominúc fakt, že ani jeden z členov tohoto špičkového a kvalitného hereckého počinu, teda štáb, herečka a zrejme poriadne retardovaný scenárista nie sú veľmi chápavý a celkovo ich inteligencia stojí na bode mrazu, je celkom ospravedlniteľné, že nevedia, že 3G pripojenie je skôr za trest.
A na záver ma dorazila táto úžasnosť. Opäť vifonkový pán a jeho páchnuci kamarát.
„Tak vy tu nikde nemáte vifinu? Vy sa vôbec nefotíte a nešérujete veci na Facebook a Instagram?“
„Ale ale ale ale ale my sa fotíme, aha takto:“
A začal poskakovať ako keby mal riti tri kaktusy, spravil z tých jeho zahnojených rúk akýsi podivuhodný obdĺžnik, a vrešťal „cvak, cvak“. Odporúčam Cajlanskú ulici v Pezinku*.
Herečka s istou kariérou odchádza a zaznie hláška roka, okrem vskutku kuriózneho obsahu ponúka aj náhľad do inteligenčných kvocientov autorov seriálu – 20 gramov šunky je tak 3cm štvorcové. Nahliadnime teda na tento dialógový vrchol:
„I-I-I-I-Instagramy? To čo je-je?“
„He-he-h-h-e, si predstav, že prídeš do Kauflandu a povieš: Do-do-dobrý deň-ň, p-prosí-ím si 20 i-instagramov šunky.“
Skoro ma hodilo o zem.

*miesto veľmi známej, aj keď dnes už nefunkčnej psychiatrickej liečebne.

Ak sa vám páčili príspevky od matúša, pridajte si ho na FB fb.com/matus.majer.16. „Stále si na niečo sťažujem v statusoch.“

Príbeh o MHD a tlstej Mrochte

Dnes ráno som čakal na MHD. Už z diaľky sa vždy dá poznať horlivý záujemca o VIP sedadlo hneď pred čelným sklom. Zvyčajne to sú staré osoby v post produktívnom veku ktoré si chodia na druhý koniec mesta po mlieko do Kauflandu a späť. Ale dnes to bol extrém. Zhodou okolností prázdna zastávka (autobus tam začínal). Vozidlo prichádza, otvorilo predné dvere a ja uvidím vytúžené prázdne sedadlo, už vkladám jednu nohu do dverí, keď v tom momente predo mňa ako tank vpáli tristotonová plesnivá obluda a víťazoslavne sa usadí na jej obľúbenom sedadle. To by ešte bolo v pohode, predsa len, asi mala zlý deň potom čo sa ráno pozrela do zrkadla, ale dorazilo ma, že tá hromada tuku zalovila rukou farbou pripomínajúcou Čabajku v svojej taške a pred svoje bravčové oči vytiahla nejakú knihu (pravdepodobne Domáce recepty od Haliny Pawlowskej). No ako nie len že spolu s nohou skoro zašľapla aj polovicu mojej existencie a začala dominante okupovať svoju novú nedobytnú baštu, namiesto toho aby aspoň robila niečo, čo nemôže robiť na inom sedadle, sa vzdelávala v priberaní ďaľších kubických metrov hmoty.

Ak sa správaním podobáte na hore uvedenú mrochtu, vedzte že ani vodiči, ani cestujúci a tobôž chudák sedadlo vás nechcú na dotyčnej pozícií, preto prosím zdvihnite svoju nahnitú riť a choďte si sadnúť niekam inam. Tam si premňa zamňa čítajte aj ten váš Kauflandový leták.

Matúš praje pekný deň.

Ak si náhodou niekto pamätá pomerne úspešný a zábavný príbeh o veľkej pani v MHD, tak bol odo mňa.

Foto: strategie.hnonline.sk/

Mohlo by sa vám páčiť

Na personalizáciu obsahu, poskytovania služieb sociálnych sietí a analýzy návštevnosti využívame súbory cookie. Používaním webu súhlasíte s používaním cookies a spracovaním súvisiacich osobných údajov. OK Viac informácií