Klocher.sk
Magazín, ktorý tvoríme spolu

Dokážu psy rozpoznať smrť? Prečo niekedy čakajú pri hrobe na svojho majiteľa?

Dokážu psy predpovedať smrť? Táto otázka bola už dávnejšie skúmaná mnohými odborníkmi na správanie zvierat.

Niekedy človeku pomôže prekonať smútok zo straty blízkej osoby domáci miláčik, mnohokrát pes. Zamyslel si sa však niekedy, ako vnímajú stratu svojich pánov psy?

Psy na smrť reagujú rôzne

Existuje množstvo srdcervúcich, ale i bizarných príkladov. Medzi najdojemnejšie rozhodne patrí psík menom Hawkeye, čierny labradorský retriever, ktorý smutne ležal pri rakve svojho majiteľa – vojaka Jona Tumilsona – počas celého trvania pohrebu, ktorý sa konal v roku 2011.

Hawkeye. Zdroj: pinterest.com/Legacy.com

Ďalší pes, ktorý sa volal Hachiko, zas pobláznil celé Japonsko, keď sa v roku 1930 začal denne objavovať na vlakovej stanici, kde márne čakal na svojho majiteľa. Hoc sa jeho pán neobjavoval, Hachiko chodil na stanicu čakať každý deň svojho života po dobu 11 rokov. Príbeh bol aj premietnutý do filmu Hačikó: príbeh psa s Richardom Gereom v hlavnej úlohe.

Toto sú len 2 príklady, no existuje nespočetné množstvo prípadov psíkov čakajúcich na svojho majiteľa.

Hachiko. Zdroj: wikipedia.org

Dokážu psy pochopiť smrť?

Profesor psychológie z University of British Columbia, Stanley Coren, povedal pre portál IFLScience, že výskumy na ich univerzite sa snažia dokázať, že psy majú mozog podobný dieťaťu vo veku 2-3 rokov. Tiež tvrdí, že hoc je pes najlepším priateľom človeka a dokáže vycítiť jeho bolesť, smútok či dokonca depresiu, no pravdepodobne mu chýba inteligencia, aby dokázal pochopiť, že smrť je trvalá. Toto tvrdenie podložil faktom, že deti do 5 rokov nemajú o smrti jasnú predstavu a nechápu, že je nezvratná.

To ale neznamená, že psy sú hlúpe, práve naopak – čoraz viac výskumov ukazuje, že sú to emocionálne zložité zvieratá s vysokou mierou sociálnej inteligencie. Nedávna štúdia tiež dokázala, že psy sú schopné porozumieť ľudskej slovnej zásobe a dokonca podľa tónu hlasu vedia dešifrovať, čo od nich človek žiada. Ide o sociálnu intuíciu, ktorá umožňuje psom vytvoriť si s ľuďmi veľmi blízky vzťah.

Coren však trvá na tom, že schopnosť pochopiť abstraktné pojmy, akými je konečnosť a smrť, môže súvisieť s počtom očných zubov a je obmedzená len na ľudí a len veľmi malého počtu kognitívnych zvierat. Medzi tie patria napríklad slony a niektoré primáty.

„Psy sú veľmi spoločenské zvieratá a stratu jedinca, ktorý je im blízky, si uvedomujú. Nedokážu však pochopiť, že ich majiteľ je preč navždy,“ povedal univerzitný psychológ.

Príklady, ktoré sme si predstavili na začiatku, čiže smútok Hawkeyea a Hachika, ale i mnohých ďalších, ktorí čakajú na svojich mŕtvych majiteľov, Coren hodnotí viac ako čakanie na návrat ich pána než ako prejav smútku.

Aké je emocionálne spojenie medzi psom a jeho majiteľom?

Väčšina vedeckého výskumu ukazuje ten fakt, že psy nevnímajú svojich pánov len ako poskytovateľov jedla, ale skutočne ich intenzívne milujú.

Napríklad jedna štúdia dokázala, že ak pes zachytí pach svojho majiteľa, aktivuje sa mu časť mozgu, ktorá vytvára pocity radosti. Táto časť mozgu je často aktívna i u ľudí, ktorí prežívajú romantickú lásku.

Zdroj: pixabay.com

Ďalšia štúdia porovnávala reakcie psov a mačiek pri hre so svojimi majiteľmi a bola zameraná najmä na hladinu oxytocínu, ktorý vyvoláva pocit lásky a náklonnosti. Ukázalo sa, že psy majú tendenciu uvoľňovať až 5-krát viac oxytocínu než mačky. To znamená, že svojich pánov milujú viac.

Za skutočnosť, že psy ostávajú svojim majiteľom verné i po ich smrti, môže podľa Corena silné emocionálne puto, ktoré medzi oboma vzniklo.

Čo vlastne psy po smrti svojich pánov očakávajú?

Rozkladajúce sa ľudské telo uvoľňuje takmer 500 rôznych chemických zlúčenín. Testy preukázali, že psy sú v ich detekcii oveľa lepšie než akékoľvek moderné a sofistikované prístroje. Takže pes dokáže rozoznať, kde je jeho pán pochovaný, a preto je schopný čakať pri jeho hrobe i dlhú dobu.

Napriek tomuto faktu Coren trvá na tom, že oveľa silnejšie než akákoľvek pachová stopa je pre psa spomienka na miesto, kde naposledy videl svojho majiteľa. V prípade Hachika tým miestom bola železničná stanica. Coren preto tvrdí, že dojímavé správanie psa je riadené myšlienkou, že ak svojho pána videl poslednýkrát na danom mieste, vracia sa tam, pretože si myslí, že sa tam jeho majiteľ opäť objaví.

Mohlo by sa vám páčiť

Na personalizáciu obsahu, poskytovania služieb sociálnych sietí a analýzy návštevnosti využívame súbory cookie. Používaním webu súhlasíte s používaním cookies a spracovaním súvisiacich osobných údajov. OK Viac informácií