Reklama/advertisment

Som vďačná, že funguje MHD aj v našom meste. Aspoň sa nemusím vybrať z domu o hodinu skôr, aby som načas dorazila na druhý koniec mesta. Pre tento spôsob prepravy som sa rozhodla aj prednedávnom. Nebol to čas dopravnej špičky a ani čas, kedy študentom končí vyučovanie, takže bol autobus viac ako z polovice prázdny. Sadla som si teda na jedno z voľných miest bližšie k uličke.

Reklama/advertisment

Zrazu do autobusu vošla staršia pani. Už pri nastupovaní hádzala zvláštny pohľad mojím smerom. Neriešila som to a ďalej som si užívala pohľad z okna počas cesty.

Reklama/advertisment

No ona sa postavila priamo ku mne a vytiahla mobil z preplnenej kabelky. Podľa výberu slov a spôsobu komunikácie som usúdila, že telefonovala akejsi priateľke.

MHD

‘Áno, presne tu, kde sedávam ja. Rozumieš tomu? A nepostaví sa. Už ma bolia nohy.. Toto je vrchol nevychovanosti!’ Pochopila som, že hovorí o mne. Ale nevšimla som si, že keď som si tam sadala, písalo niekde RESERVE.

V tej chvíli som si spomenula na slová mojej mamy, že mám byť slušná, a to najmä voči starším ľuďom. Tak som sa teda postavila a s milým hlasom som povedala: ‘Nech sa páči, sadnite si.’ A kráľovná si dôstojne sadla na svoj trón s hlavou vztýčenou dohora, že by jej do nosa napršalo.

A poďakovanie? Ak poďakovaním myslíme to, že sa povrchne usmiala a jemne si odpľula na moju osobu, tak potom áno, poďakovala sa mi.

Ale, ako by povedala väčšina tých ‘skôr narodených’, chyba je VO MNE. Pretože som nevychované decko, ktoré nevie uvoľniť miesto staršiemu človeku. Hoci v autobuse bolo tých voľných miest ešte asi 30. Stále si to vyčítam, ako som si JA vôbec dovolila sadnúť si na JEJ miesto?