Reklama/advertisment

Nádherný príbeh otca a syna, ktorý nám napovie strašne veľa. Neponáhľajme sa, venujme náš čas najbližším. Oni nás potrebujú! 🙂

Otec prišiel unavený neskoro domov z práce, keď tu zrazu za ním dôjde jeho syn a pýta sa ho:
Syn: „Ocko, môžem sa ťa niečo opýtať?“
Otec: „Samozrejme, čo treba?“
Syn: „Oci, koľko zarábaš za hodinu?“
Otec: „To ťa nemusí zaujímať. Prečo to vôbec chceš vedieť?“
Syn: „Len tak. Prosím, povedz mi, koľko zarábaš za hodinu?“
Otec: „Ak to teda musí byť, tak zarábam 40€ za hodinu.“
Syn: „Ach! (So sklopenou hlavou).
Syn: „Ocko, môžem si prosím požičiať teraz 20€?“
Otec sa unavený prácou dosť rozhneval
Otec: „Ak je jediný dôvod, prečo si ma požiadal dať ti peniaze, aby si si mohol kúpiť ďalšiu hlúpu hračku, alebo podobný nezmysel, tak môžeš ísť rovno do svojej izby spať.
Porozmýšľaj, prečo si tak sebecký. Každý deň pracujem dosť tvrdo, aby som zarobil, zaplatil splátky, našporil a ty chceš aby som ti dával peniaze na takéto blbosti?“

Reklama/advertisment

Malý chlapec potichu odišiel do svojej izby.
Muž si sadol a začal byť ešte nahnevanejší z chlapcových otázok. Ako sa môže pýtať takéto otázky, len aby získal nejaké peniaze?
Asi po hodine,sa muž ukľudnil, a začal premýšľať:
Možno si potreboval za tých 20€ kúpiť niečo, čo mu bolo naozaj treba, možno do školy… A predsa, nepýta ma o peniaze moc často.
Muž odišiel k izbe jeho malého syna a potichu otvoril dvere.

Reklama/advertisment

Otec: „Spíš už, synček?“

Syn: „Nie ocko. Ešte som hore.“.
Ocko: „Rozmýšľal som, možno som bol na teba predchvíľou moc tvrdý. Bol to ťažký deň a tak som sa nahneval na teba dosť ľahko. Páči sa, tu máš 20€ čo potrebuješ.“

Malý chlapec sa posadil a začal sa usmievať.
Syn: „Och, ďakujem ti ocko!“
Potom začal spopod vankúša vyberať nejaké pokrčené peniaze. Muž si všimol, že chlapec už má peniaze, a začal sa opäť hnevať. Malý chlapec pomaly spočítal peniaze a pozrel sa na otca.

Otec: „Prečo si chcel viac peňazí, keď ich máš už toľko?“

Syn: „Pretože predtým som nemal dosť, a teraz už mám.

„Oci, teraz mám 40€. Môžem si kúpiť hodinu tvojho času? Prosím, príď zajtra skôr. Chcel by som s tebou večerať.“
Otec bol zlomený. Objal svojho malého syna, a prosil ho o odpustenie.
Je to len krátka pripomienka pre všetkých, čo v živote tvrdo pracujete. Nemali by sme nechať utiecť času cez naše prsty, bez toho aby sme strávil nejaký čas s tými, ktorí to naozaj potrebujú, s tými čo sú blízko nášmu srdcu. Dokážete sa podeliť o ten čas, ktorý vás stojí 40€ s niekým iným? Ak zajtra zomrieme, firma kde pracujeme nájde za nás ľahko náhradu za pár dní. Ale rodina a priatelia, ktorých sme zanechali, budú cítiť stratu po celý život. A keď sa nad tým zamyslíme, tak dávame oveľa viac času práci ako rodine.

otec a syn

Foto: www.stevehackman.net, Zdroj: internet

Loading...