Poznáš ten pocit, keď si celá nesvoja z toho, prečo to tentokrát zase nevyšlo? Premýšľaš, čo si znova urobila zlé alebo čo si neurobila vôbec. Premýšľaš, či ťa bolo vo vzťahu príliš alebo málo.
Zdá sa ti, že už nikoho nebudeš mať tak rada ako toho, kvôli ktorému teraz plačeš a nariekaš. Myslíš si, že ho už nikdy nedostaneš z hlavy a nikdy nezabudneš.
Nuž, jedno je však isté. Nezabudneš. Spomienky sú taká skvelá vec, že vždy ostanú – ak sú samozrejme pre človeka dôležité. Jednoducho sú v nás či sú dobre a či zlé. Je to taký duševný talizman, ktorý si so sebou celý život nesieme.
No po čase nariekania, plakania, smútenia a keď už si myslíš, že smutnejšiu pieseň v rádiu hrať ani nemôžu a zamilovanejšiu dvojici na ulici stretnúť nemôžeš, príde niekto iný. Už si si spomenula na to, ako si bola šialene zamilovaná do Miška zo 7. B? A čo Tomáš, ten fešák zo strednej? Alebo Martin, čo študoval právo v inej skupine než ty? Do všetkých si bola zamilovaná, ale v inom časovom úseku.
Bola to láska na celý život. Aspoň vždy si si to myslela. Hoci si s tým človekom ani neprehovorila, len si ho sledovala a predstavovala si sa v bielych šatách. Lebo raz ste mali byť spolu.
Prečo si teda myslíš, že nikto nepríde? Prečo plačeš a prečo si smutná?
Láska sa lieči ešte väčšou láskou. Človek potrebuje veľmi málo, k tomu, aby bol znova zamilovaný, znovu šťastný a znovu sa cítil dobre. Je však pravda odveká, že príliš veľká snaha môže viac uškodiť než osožiť.
Ten pravý príde. Dovtedy sa ti možno bude páčiť čašník v tvojej obľúbenej reštaurácií, sused oproti, traja noví spolužiaci, ale nezúfaj. Ten, ktorý si k tebe má nájsť cestu, ten si ju nájde. A vieš čo? Po ňom už nepríde žiadny iný. Budete to vedieť a budete to cítiť.
Viac nájdete aj na blogu autorky
Foto: pixabay.com