Klocher.sk
Magazín, ktorý tvoríme spolu

Tento príbeh by si mali prečítať všetci: Manžel požiadal svoju ženu o rozvod. Ona mu napísala list, ktorý mu zmenil život

Príbeh, ktorý chytá za srdce…

Keď som prišiel jedného dňa domov, manželka akurát prestierala stôl na večeru. Chytil som ju za ruku a oznámil jej, že sa musíme porozprávať. Sadla si a ticho sedela. V jej očiach som videl bolesť.  V tej chvíli som sa nezmohol na slovo. Premohol som sa a priznal sa jej, že zvažujem rozvod. Nevyzerala nahnevane, len sa spýtala: „Prečo?“

Vyhýbal som sa odpovedi a to ju začalo štvať. Hodila po mne utierku a zakričala, že nie som muž. V ten deň sme už spolu neprehovorili. Všimol som si, že plače a chce vedieť, čo sa stalo s našim manželstvom. No v tej chvíli som jej nedokázal povedať, že už nemilujem. Že moje srdce patrí Jane a k nej cítim akurát tak ľútosť.

O pár dní neskôr som s ľútosťou podpísal rozvodové papiere, v ktorých som uviedol, že jej po rozvode pripadne auto, dom a 30 % mojej spoločnosti. Keď som ich pred ňu položil, iba sa na ne pozrela a ihneď ich roztrhala na kúsky. Rozplakala sa.

Žena, ktorá so mnou prežila desať rokov, mi bola zrazu úplne cudzia. Bolo mi ľúto, času a energie, čo so mnou premrhala, no nedokázal som zmeniť fakt, že milujem Janu. Každým dňom som bol viac a viac presvedčený o tom, že sa chcem rozviesť.

Keď som prišiel o pár týždňov domov z práce, videl som moju ženu, ako sedí za stolom niečo píše. Bola ticho, večeru mi nedala. Neriešil som to, bol som unavený po dni s Janou, tak som išiel rovno do postele. Keď som sa zobudil, stále sedela za stolom a písala, ale neriešil som to, radšej som si šiel ešte zdriemnuť.

Neskôr mi odprezentovala svoje podmienky rozvodu, nechcela po mne nič iné, len aby sme sa mesiac pred rozvodom snažili správať ako normálna a fungujúca rodina. Jej dôvody boli rozumné – syn mal toho veľa v škole a nechcela, aby ho náš rozvod vykoľajil. Okrem toho však žiadala aj to, aby som si spomenul, ako som ju niesol zo svadobnej miestnosti na rukách, a aby som ju takto nosil k vchodovým dverám každý deň. Myslel som si, že sa zbláznila, ale chcel som to mať čím skôr za sebou, tak som súhlasil. Keď som Jane povedal o jej podmienkach rozvodu, iba sa zasmiala, že je to absurdné a že nech skúša akékoľvek triky, mala by si uvedomiť, že rozvodu bude čeliť tak, či tak.

S manželkou nás sme nemali žiaden fyzicky. Keď som ju mal prvý deň vyniesť zo spálne v náručí, bolo to veľmi neohrabané a nemotorné. Hneď ako to uvidel syn, začal sa smiať, že tatko drží maminu pevne v náručí. Jeho slová sa ma dotkli… Niesol som ju od našej spálne, cez obývačku až k dverám. Ona len zatvorila oči a zašepkala mi, nech mu nepoviem nič o rozvode. Len som jej prikývol a ostal som smutný.

Druhý deň bol tento ranný rituál o čosi prirodzenejší. Žena sa oprela o moju hruď a ja som cítil jej vôňu. Uvedomil som si, akú dlhú dobu som sa na ňu poriadne nepozrel. Už to nebola mladá slečinka, mala nejaké vrásky a sem tam sa objavil šedivý vlas. Naše manželstvo ju poznačilo a ja som mal asi na minútu výčitky…

Ďalšie dni sa mi ju nosilo stále s väčšou a väčšou ľahkosťou. Ako dni plynuli, nosenie bolo čím ďalej, tým ľahšie. Nepripisoval som však tomu veľký význam a myslel som si, že je to cvičením. Jedno ráno, keď si vyberala šaty, nemohla si vybrať. Povzdychla si, že všetky jej sú príliš veľké. Až v tú chvíľu som si uvedomil, že rapídne schudla a  a že to bol pravý dôvod, prečo sa mi nosila ľahšie. Zrazu som si všetko uvedomil – nosila v srdci toľko bolesti… Podvedome som sa jej dotkol.

V tom do spálne pribehol syn s tým, že je čas preniesť mamičku po byte. Vidieť, ako sa jeho otec letmo dotýka maminy bola dôležitá súčasť jeho života. Žena ho zavolala k sebe a objala ho. Ja som odvrátil zrak, pretože som sa bál, žeby mi ten pohľad zmenil názor na rozvod. Potom som vstal a niesol ju, ako už bolo zvykom. Nežne, no pevne, ma chytila okolo krku a ja som ju držal pevne. Bolo to presne také, ako v náš svadobný deň.

Jej váha mi začala robiť starosti, vážila stále menej a menej. V posledný deň to bolo obzvlášť ťažké. Nedokázal som sa zmohnúť na krok, zašepkal som jej, že som spravil obrovskú chybu a odišiel som z domu do práce. Cestou som sa ešte zastavil u Jany. Zazvonil som jej a keď otvorila, povedal som jej: „Prepáč Jani, ale už sa nechcem rozviesť.“ Prekvapene sa na mňa pozrela, spýtala sa, či nemám teplotu a dala mi ruku na čelo. Zložil som jej ruku zo mňa a dodal som jej: „Myslím to vážne. Nechcem sa rozviesť. Manželstvo sa mi zdalo nudné, pretože som si nevážil a nevšímal si detaily každodenného života a nie preto, že ma omrzelo. Za ten čas, čo som svoju ženu nosil na rukách, som si uvedomil, že je mojou povinnosťou a túžbou nosiť ju na rukách, až kým nás smrť nerozdelí.“ Jana vyzerala ako obarená. Dala mi facku a vyhodila ma z bytu.

Potom som sa zastavil v najbližšom kvetinárstve a kvetinárke som povedal, nech mi pripraví tú najkrajšiu kyticu, aj s kartičkou s venovaním „Budem ťa nosiť na rukách, pokiaľ nás smrť nerozdelí.“ Večer, keď som sa vrátil z práce, som sa ponáhľal hore schodmi. Vošiel som do spálne. Svoju manželku som našiel ako leží v posteli. Bola mŕtva. Mesiace bojovala s rakovinou, no ja som bol tak zaneprázdnený Janou, že som si to vôbec nevšimol. Ona vedela, že čoskoro zomrie a chcela ma ochrániť pred synovou negatívnou reakciou na rozvod. Chcela, aby som aspoň v jeho očiach bol milujúcim manželom…

 

 

 

Zdroj: Electro Piknik

Mohlo by sa vám páčiť

Na personalizáciu obsahu, poskytovania služieb sociálnych sietí a analýzy návštevnosti využívame súbory cookie. Používaním webu súhlasíte s používaním cookies a spracovaním súvisiacich osobných údajov. OK Viac informácií