Reklama/advertisment

Na stránke Priznania Tínedžerov sa krátko po maturitnom období objavila fotografia mladého „švárneho junáka“, ako by ho isto viacerí pomenovali. Na nej je odfotený mladý muž v kroji, ktorý sa pripravuje na písomnú časť maturitnej skúšky. A možno ani sám nevedel, aký záujem verejnosti v dnešnej dobe jeho odev spôsobí.

Reklama/advertisment

Ak ste čakali, že na maturitnú skúšku sa chodí iba v oblekoch a tradičných spoločenských šatách, mýlili ste sa. Dôkazom sú fotografie, ktoré sa objavili na facebooku. Prísť na maturitu v kroji je dnes naozaj výnimočné, no určite nie zakázané či nespoločenské. Aj keď je národný kroj považovaný vrámci spoločenského oblečenia za vyhovujúcu možnosť, v dnešnej dobe jeho nosenie viacerých prekvapí a považujú to za rebéliu.

Reklama/advertisment

Takto prišiel chalan na maturu. BIG LIKE! 😀

Posted by Priznania tínedžerov on 18. marec 2016

My sme sa s mladým chalanom spojili, aby nám o svojom zámere povedal viac. Folklórista telom aj dušou, Martin Pinka, priniesol do svojho okolia niečo, čo tam ešte nebolo.

matura

Prečo si sa rozhodol o takúto „rebéliu“ a čo na to povedalo okolie?

Z môjho pohľadu nešlo tak ani o ,,rebéliu,, ako o to, že som chcel kamarátom, spolužiakom a škole ukázať, kto naozaj som a čím žijem. Dosť ma prekvapilo že sa so mnou fotili učiteľky, ale bol to super pocit. A už dlho som plánoval že prídem v kroji, no posledný týždeň mi začalo takpovediac horieť pod zadkom, tak som obvolal riaditeľku, že ako sa ku tomu postavia, a či ma pripustia, samozrejme ohlasy boli fajn, ešte v ten deň ma zastavili zástupcovia, že je to super nápad a ešte to tu nebolo.

Takže si si pýtal povolenie aj riaditeľky?

Ani nie tak na povolenie ale na to, či môžem prísť v kroji. Vedel som, že obliecť si kroj do spoločnosti je považované za akúsi noblesu a tak som sa rozhodol byť iný, (ako vraví spolužiak, byť ako ovca v stáde).
V dnešnej dobe si človek nemôže byť ničím istý ani tým, že ho nevyrazia zo školy kvôli niečomu takémuto. Takže si myslím, že bolo na mieste ísť si za svojím a keďže so školou dobre vychádzame, bol som si takmer 100% istý, že sa dohodneme.
matura2

Máš vo zvyku chodiť v kroji, či toto bola len jedna z mála príležitostí, ktorú si využil?

Toto bol môj prvý výstup takto na verejnosti. Minulý rok som sa dal na darovanie krvi a keď som videl chlapa prísť v kroji, dosť ma to inšpirovalo a chcel som skúsiť niečo podobné. A tak sa zrodila ,,túžba,, ukázať sa v kroji aj na maturách.
Po tomto veľkom úspechu i keď som to vážne nečakal, chcem prísť aj na obhajobu praktických maturít a aj na ústnu časť maturít v kroji, samozrejme vždy v inom a nakoniec v tom, ktorý sa mi najviac páči, a to je Goralský kroj 🙂

Máš kroje doma, alebo si ich plánuješ požičať?

Od detstva tancujem v súbore, najprv to bol Detský Folklórny Súbor Makovička v Hliníku nad Hronom a pred tromi rokmi som prešiel do FS Hron, ktorý je súčasťou môjho života a neviem si predstaviť už žiť bez tých super ľudí, ktorí tam sú. A kroje máme súborové, zrovna tento mam požičaný, ako aj tie ďalšie dva, ktoré si ešte len požičiam. Doma si jeden kroj skladám. Je to dosť drahá záležitosť, ale snažím sa si ho zohnať pre seba, aby som sa mal aj ja čím chváliť, že aha čo mám.

matura3

Takže si folklóristom telou aj dušou. Čo Ťa na tom baví, respektíve, prečo práve folklórne tance?

To je otázka, ktorá by zaujímala aj mňa, že prečo? Prosto ja som s tým vyrástol, ľudia ma v tom vždy podporili a je mi cťou, ukazovať ľudom, ako sa niekedy ľudia zabávali ako žili a ako to na dedinách chodilo. Pomaly každý druhý sa vie hýbať do zvukov elektro a hip-hop, kto sa vie napojiť na ľudovú nôtu. Mladých takéto akcie veľmi nelákajú, a preto je dobre, keď sa niekto snaží ich tam dostať, či už vypočutím pesničky, alebo pozvať na festival. To sú akcie, ktoré si človek zapamätá do konca života, zapamätá si ľudí okolo seba, atmosféru, zábavu a všetko, proste všetko 🙂 A ostal som tam preto, pretože len tam sa cítim dobre, medzi svojimi. Medzi ľuďmi, ktorých baví to isté čo mňa a to by som chcel ukázať všetkým.
Každý má svoje partie ale vždy je to niečo iné, keď stretnem akýkoľvek iný súbor viem, že ma nebudú osočovať a bude sa dať s nimi porozprávať tak, ako by som ich poznal celý život 🙂

Martin Pinka nebol jediný, ktorý sa odhodlal k niečomu takému. Na facebooku pod Martinovou fotkou písalo viacero mladých, ktorí rozmýšľajú, alebo si už v minulosti zobrali kroj na podobné skúšky v ich škole.

Či sa vám kroje páčia, alebo nie, je to taktiež spoločenský odev, ktorý je momentálne na úzadí, no takíto mladí ľudia sa nám kultúru nedávnej histórie aspoň maličkým činom snažia priblížiť. Kvôli tradičným folklórnym súborom a ich odevom sa zachováva aspoň malá časť našej histórie. Ďakujeme Martinovi Pinkovi za rozhovor a držíme palce všetkým maturantom!

matura5