O randení

Reklama/advertisment

Dnes som mala po veľmi dlhej dobe rande. Viac menej naslepo, spoznali sme sa veď viete kde, aj Rytmus o tom spieva, na čo nie som veľmi hrdá, ale veď všetci sme len ľudia. Posledné skutočné rande som absolvovala niekedy v osemnástke, potom to s bývalým upadlo do stereotypu a naše stretnutia sa už nedali nazývať randením. Ako sa správať? Smiať sa či nie? O čom rozprávať a ako veľa? Prišlo mi veľmi smiešne, že som sa ocitla v situácii, ktorú som zažila naposledy ako tínedžerka. Nie že by zo mňa za tri roky vyrástol vážený a vyrovnaný človek vo všetkých smeroch dospelý, ale vážne som sa zmenila.

Reklama/advertisment

Som povrchná?

Dotyčného som spoznala ihneď, takže fotky mal jednoznačne aktuálne a pravdivé. Mierne mi odľahlo. Bol sympaťák, ale čosi mi na ňom nesedelo. Jedna vec, že bol rovnako vysoký ako ja, čo by až tak nevadilo, keby nebol takej útlej postavy. Chlapčenský zjav, popri ktorom moja viac než ženská postava vyzerala ozrutne a komicky. Aspoň ja som sa tak cítila. Ako ľudská veľryba. Bože. Nechcem vyznieť povrchne, ale vrámci svojho citu pre veci estetické a harmonické, sa môj prirodzený výber potencionálne partnera zúžil na archetypy muža- veľký, vysoký, vlasatý. Proste 3V. VVV, dobrý ako ten drink- vodka, víno, vinea… Okej, kašlem na to.

Reklama/advertisment

o randení

Okrem tohto ma prekvapilo, že prišiel s obrovskou igelitkou plnou handier jednej nemenovanej značky. Bol nakupovať s kámoškami. Blýskal sa noblesnosťou, starostlivo vyberaným kvalitným a drahým oblečením. Všetko bolo na svojom mieste a dokonale zladené. Predstavila som si frajera, ktorý trávi pred skriňou viac času ako ja a oči mi mimovoľne vyleteli stĺpikom. Dobre oblečený chlap je príjemný bonus, ale nie je to priorita, na ktorej záleží.
Stretli sme sa na tretí pokus o tretej popoludní pod mostom a zašli sme do prvej kaviarne na korze.

Keďže som žila desať mesiacov mimo Bratislavy, tento podnik bol pre mňa novinkou, ale hneď na prvý pohľad som si ho vedela zaradiť, poznala som ich pobočku v inej časti mesta. Zaplatil za dve kávy a limonádu sedem eur, po kávu si si musel prísť sám. Na limču sme čakali cca 40 minút. Samozrejme, že na ňu zabudli, ale potencionálny gentleman stále dúfal, že očaril slečnu čašníčku, ktorá mu dala zadarmo sušienku cookies, lebo má ten lokál lajknutý na fb a limonádu vyrába veľmi pracne a poctivo. Bolo mi smiešno, rozprávali sme sa o nákupoch, o umení, o počasí, proste bludy. Ošívala som sa, bola som nervózna, pretože som neverila, že sa táto situácia naozaj deje.

„Rád počúvam.“

Nebol veľmi zhovorčivý. Rozprával potichu a úsečne. Zaujímavé na ňom bolo to, že sedel úplne pokojne, zatiaľ čo ja som sa stále mrvila, kopkala nohami pod stolom a prihlúplo sa smiala. Zdalo sa mi, že zažíva situáciu preňho ničím výnimočnú, stereotypnú, bežnú. Tváril sa sebavedomo, usmieval sa a nič nehovoril. Sem tam z neho niečo vyliezlo. Konečne prišla stratená či zabudnutá limča, od smädu sme ju vypili za pár minút a šli sme na prechádzku. Cieľová stanica- námestíčko pod hradom, s tou divnou ženskou sochou, pri románskom kostolíčku s výhľadom na Slavín aj do mesta, na Dunaj a Petržalku. Chvíľu sme sa rozprávali o hudbe, chvíľu o filmoch. Včera si konečne pozrel 50 odtieňov sivej. Skoro mi zabehlo. Už dlhšie bol komfrontovaný názormi, že s podobá na hlavnú postavu. Fuu, tak to netuším, pomyslela som si, ten film som fakt nevidela. Bol zvedavý, či sa podobá naňho vzhľadom alebo charakterovo. To mi mierne zamrzol úsmev na perách a automatický sa pýtam, že čo zistil. Aj aj, ako v čom. V tom mi došla trpezlivosť a vstávam.

Ideme k tebe?

Bol divným spôsobom slizký. Brr. Nemám rada mužov, ktorý majú stále potrebu strieľať po ženách erotické narážky, dvojzmysly, vtipy. Spomínal fľašu vína, či dakoho na byte mám a čo robím večer. Myslím, že aj v tomto som sa od puberty zmenila. Náhodný kompliment od náhodného okoloidúceho ma neroztápa a po hlbších úvahách zisťujem, aké je to plytké. Nie, ďakujem, neprosím. Radšej vodku. Sama. (Už si miešam drink.)

Podľa mňa vzťah potrebuje iskru. Spriaznené duše sa spoznajú, tých ostatných spoznávame postupne, no aj k tomu je potrebná chemická reakcia, aby sme sa dopracovali k výsledku. Medzi ľuďmi existuje nespočetné množstvo pút, to zistíš ľahko. Zistila som, že zbytočne budem hľadať mužského, ktorý sa narodil pre mňa. Ani bývalého som nehľadala a poznačil môj život do úplnej hĺbky, cez srdce, myseľ aj telo. Keď to nejde, tak to nejde, čo sa má stať, stane sa.

Život ide ďalej, túžim opäť po zmene. Túžim zažiť tie príjemné stavy zaľúbenosti, no naháňaním chlapov cez internet to asi nepôjde. Na jednej strane som rada, že som otvorená všelijakým nápadom, stále mám svoje hranice a tak si hovorím, že raz a dosť. Stačilo.

Ďakujem za pozornosť.

Tento blog napísala: Otvoreneokno