Priniesli sme vám už mnoho príbehov, ktoré boli veselé, smutné alebo boli plné nečakaných životných zvratov. Každý jeden človek je akousi knihou- knihou, ktorá je plná zaujímavých príbehov a životných skúseností.

Nedávno nám do redakcie prišiel však príbeh, aký sme tu ešte nemali a pripomína akúsi scénu z akčného filmu.

„Stalo sa to minulý rok, keď som cestou na dovolenku do Talianska našla vo svojej príručnej batožine náhrdelník…“ začína svoj príbeh sympatická Gabika. Potešila som sa mu a na druhý deň som šla vyskúšať rybiu pedikúru a potom sme šli s manželom na nákupy. Všimol si, že mám na krku nový náhrdelník a pochválil mi ho. V jednom butiku sa mi zapáčil top, no keďže sme s manželom už mali plné ruky nákupných tašiek, poslala som ho, aby ich zaniesol do auta, kým si ja v kabínke vyskúšam ten top.

Kým som však bola v kabínke, zrazu sa v butiku strhol prepad, rozmohla sa panika a všetci sme odtiaľ začali utekať, ja som však hľadala svojho manžela. Zrazu, taký vysoký čudák mi ukazuje, že TADIAĽ, TADIAĽ, tak som si teda vyzula žabky a začala som bežať bosá. Po tej rybej pedikúre sa mi však nohy šmýkali. V tom, asi po piatich metroch, ma niekto zo zadu potkol, ja som spadla, žabky mi vyleteli do vzduchu. Udrela som si hlavu a akoby som stratila vedomie, matne si len pamätám ako ma dvaja úchyláci naložili do auta, pravdepodobne to bola dodávka.

Prebrala som sa so zaviazanými očami, celá priviazaná k stoličke, len moja pravá bosá noha bola vystretá na malom stolčeku bez operadla, fúkal studený vietor, takže som cítila chlad na mokrom chodidle… Ľavá noha bola priviazaná ku stoličke, ruky zviazané za chrbtom. Nevedela som sa ani pohnúť a kričala som v angličtine o pomoc…

Zrazu som počula ako niekto vošiel do miestnosti a po taliansky som sa ho spýtala: „Kto si a o čo ti ide?“ odvetil:“ Máš na sebe náhrdelník, ktorý patril mojej starej mame.“ Vysmiala som ho, on sa nahneval a zopakoval mi svoju požiadavku a spýtal sa ma, či mi ju má hláskovať. Sarkasticky som mu odvetila: „Prosím, hláskuj mi to…“ jeho odpoveď však znela: „Mala si šancu, teraz príde na rad mučenie!!“

Vytiahol jemné, mäkké zrejme perie a jeho špicom mi začal dráždiť pätu, chodidlo, prsty, podošvu pravého bosého chodidla zhora nadol, potom do strán. Ja som sa začala nehorázne smiať a kývať, lenže keďže som bola zviazaná, tak som mala obmedzený pohyb a len pravou nohou som kývala do strán. Po asi pol hodine som začala lapať po dychu a prosiť o milosť.

„Si prega di (hahahahaha) abbastanza (hahhaha) tutto quello che dicono tutto (hahahah) tutto quello che dici perche non sopportava.“ (V preklade: Prosím už dosť (hahahaha), všetko vám poviem (hahahaha), všetko vám poviem, lebo to už nevydržím). Po asi hodine som im už aj prezradila nejaké osobné záležitosti…

„(Hahahaha) In terza media in scuole elementari tradito la carta di prova da inglese and (hahahaha) e spesso piangere quando telenovelas (hahaha) e quattordici anni dopo ho guidato lauto di mia madre senza patente (hahaha).“ Toto bolo moje ďalšie priznanie, ktoré v preklade znamená, že som v ôsmej triede na základnej škole podvádzala na teste z angličtiny, že prehnane plačem pri telenovelách a že v štrnástich som šoférovala mamino auto bez oprávnenia. Ubehla možno tak hodina a pol, keď som sa už zložila a povedala mu to, čo chcel počuť.

Po mojom priznaní chcel, aby som mu buď pomohla alebo mučenie šteklením bude pokračovať. Sľúbila som mu, že áno, len žiadne mučenie. Vtedy začala búchať na dvere polícia, on aj jeho opice zdrhli a oni vtrhli dnu spolu aj s mojím manželom. Našli ma vďaka GPS na mojom mobile. Podľa vyšetrovania som zistila, že takto ako mňa mučil dvadsať žien a približne štyroch mužov. A jeho chytili až teraz v januári…

Za príbeh veľmi pekne ďakujeme Gabike a do budúcnosti želáme najmä veľa šťastia a viac pozitívnych zážitkov!