Ohnisko, kachle, krby aj moderné radiátory. Tieto všetky vychytávky slúžili a dodnes slúžia k prekúreniu miestností a našich domovov. Ich história sa začala v dobe, kedy človek skrotil oheň. Plamene, ktoré vznikli pri búrke, dokázali naši predkovia využiť už pred 1,4 miliónmi rokov. Spraviť si oheň sami zvládli až o milión rokov neskôr. Od tej doby bolo ohnisko alebo iný zdroj tepla súčasťou každého kmeňa či rodiny.
Podlahové kúrenie, ktoré poznali Rimania, bolo veľmi náročné na spotrebu dreva. Po zániku Západorímskej ríše (v roku 476) sa preto aj prestalo používať. Európania sa vrátili späť k otvoreným ohniskám a začali okolo nich stavať kamene. Ohniská bývali najskôr v strede miestnosti, časom sa ale presunuli do rohov a z troch strán okolo nich vyrástli kamenné steny. Takto vznikli prvé krby. Obľúbené boli po celý stredovek hlavne na hradoch. Dedinčania mali skôr pece z hliny a kamenia.
Už v 10. storočí sa v západnej Európe začala rozvíjať aj výroba kachieľ, ktoré sú známe z neskoršej doby aj v našich zámkoch. Najväčšou výhodou kachieľ bolo, že aj po vyhasnutí ohňa dokázali udržať v miestnosti teplo. Naviac bolo po probléme s dymom aj otravným popolom a sadzami. Oheň bol proste zavretý vo vnútri. Na panských sídlach sa kachle stavali tak, aby sa do nich prikladalo z chodby a panstvo nebolo rušené. Do 18. storočia sa jednoduché kachle rozšírili aj na dediny.
Revolúciu v kúrení priniesli až radiátory. Ten prvý si nechal patentovať pruský obchodník Franz Karlovič San Galli v roku 1857. Radiátorom sa najskôr hovorilo teplé krabice a stali sa veľmi populárne, pretože dokázali skvelo vykúriť celé miestnosti. Radiátory boli najskôr naplnené teplou parou, ktorá sa do nich privádzala trúbkami z jedného veľkého kotla. Paru neskôr nahradila teplá voda. Vďaka radiátorom tak vznikol systém ústredného kúrenia používaný dodnes.