Klocher.sk
Magazín, ktorý tvoríme spolu

Skutočný príbeh: Veriť je dobré, no neveriť ešte lepšie

Každý človek nesie v sebe unikátny príbeh. Niekto má v živote šťastia viac, niekto menej. Dnes vám prinášame príbeh mladého a silného dievčaťa, ktoré doplatilo na to, že príliš dôverovalo jednému človeku.

 

„Bola som dievča ako každé iné. Chodila som na gymnázium, veľkú časť môjho voľného času tvorilo učenie a pomedzi to volejbalové tréningy. Vzťahy ma veľmi nezaujímali, pretože som snívala, že budem lekárka a všetok voľný čas som venovala tomu, aby som si svoj sen splnila.“

22-12-2016

„Keď som oslávila svoje 18. narodeniny, tak som asi ako každý mladý človek chcela mať vodičák. Moji rodičia mi toto prianie splnili a už o týždeň som si veselo vykračovala do autoškoly a tešila sa, že už čoskoro nebudem musieť chodiť do školy autobusom. Tešila som sa, že budem už čoskoro môcť dlhšie spať. To som však netušila, že to tak vôbec nebude….“

22-12-2016-02

„V miestnosti, kde mala prebiehať výučba teórie sme boli iba piati, z toho som bola dievča iba ja. Do miestnosti vošiel mladý, pekný inštruktor. Začal nám niečo vysvetľovať, no ja som si nemohla pomôcť a pozorovala som každý jeho pohyb a rozmýšľala, či niekoho má. Potom som sa však zo sna prebrala. Mohol mať tak 30, bolo zbytočné vôbec rozmýšľať nad ním. Po teórií som si chcela zavolať taxík domov keďže mi žiadny autobus nešiel. Kým som hľadala číslo, vyšiel von aj inštruktor a ponúkol sa, že ma odvezie domov. Chvíľku som váhala, ale potom som si povedala, že prečo nie… Celú cestu sme sa rozprávali a smiali, zistila som, že sa volá Tomáš. Bol presne ten typ muža, aký sa mi páčia. Tmavé vlasy, modré oči, vyšportovaná postava. Podľa detailov v jeho aute som usúdila, že asi hráva futbal. Keď som vystupovala pozrel sa mi hlboko do očí a potom sa usmial. Už som sa tešila na ďalšiu hodinu, alebo skôr som sa tešila na ďalšiu možnosť ho znova vidieť.“

22-12-2016-03

 

„Ubehol asi mesiac počas ktorého ma Tomáš stále vozil domov. Začali sme si aj spolu písať a volať a stretávali sme sa už aj mimo autoškolu. Zamilovala som sa doňho aj keď som vedela, že to nie je správne. Už len pre vekový rozdiel. Vždy keď som s ním bola ma však zbavil všetkých pochybností. Nosil mi kvety, hovoril mi stále iba pekné veci, písal mi krásne a romantické sms každé ráno a každý večer. Bolo to ako z filmu. Napriek tomu, že sme boli spolu každý deň, aj tak mi chýbal. Ukradol mi srdce a po mesiaci stretávania sa sme si povedali, že spolu skúsime vzťah.“

22-12-2016-04

 

„Bolo to medzi nami krásne, ja som už bola vodič, no svojho inštruktora som mala pri sebe stále. Náš vzťah sme sa rozhodli posunúť ďalej a ja som bola rozhodnutá, že on bude ten môj prvý. Náš prvý sex bol nádherný a nezabudnem naň dodnes. Milovala som jeho, milovala som celé jeho telo. Neskutočne ma priťahoval a nesmierne som si to sním užívala. No všetko sa začalo meniť od tohto momentu ako sme začali fungovať spolu aj v spálni. Prestal mi nosiť kvety, písať sms a už mi ani nehovoril všetky tie pekné veci. Nechcela som byť vzťahovačná, myslela som si, že ho iba niečo trápilo alebo má veľa povinností v práci. Kým som ja však bola myšlienkami iba pri ňom vypadlo mi, že mi mešká menštruácia. Pre istotu som si spravila test. Boli tam dve čiarky, toto som nečakala ani vo sne. Zatmelo sa mi pred očami, jediné čo som len videla bola bublina, v nej sen o vysokej škole a lekárstve, ktorú však praskol malý, maličký prštek bábätka. Zobudila som sa v nemocnici, kde mi doktor oznámil, že som v štvrtom mesiaci. Už sa nedalo nič robiť. Buď si dieťa nechám alebo pôjde na adopciu. Rodičia tiež nadšený z tohto neboli, sklamala som ich, moju budúcnosť videli inak než tým, že sa budem starať o dieťa. Nuž, lenže za chyby sa platí. Otec zavolal do nemocnice aj Tomáša. Oznámila som mu, že budeme rodičia. No namiesto toho, že by sa tešil, tak mi povedal, že TO nie je jeho. Bez slova odišiel, ignoroval ma a mne sa zrútil celý svet. Ukradol mi srdce a ja som ostala sama a tehotná. “

22-12-2016-05

„Na záver môjho príbehu sa žiadny happy end nekoná. Tomáš síce absolvoval testy DNA, ktoré ukázali, že dieťa je jeho, no okrem toho, že platí výživné sa nezaujíma o nič iné. Jednoducho mňa a aj svojho syna Olivera vyradil zo svojho života a užíva si svoj život ako nikdy pred tým. Príliš som dôverovala niekomu, kto si moju dôveru nezaslúžil. Svojho synčeka by som nedala za nič na svete, ale predsa len si viem veľa vecí predstaviť inak. Napriek tomu, že sa so mnou rodičia jeden čas nerozprávali, pohľad na malý, nevinný uzlíček ich obmäkčil a vďaka nim si plním svoj lekársky sen. Občas mám chvíle kedy nevládzem, no vždy sa pozriem na Olivera a bojujem ďalej. Týmto príbehom chcem ostatným dievčatám, ktoré sú na tom tak, ako ja dodať silu. Keď máte sen choďte si za ním aj cez prekážky.

Pamätajte si, že veriť je dobré, no neveriť ešte lepšie.“

 

Mohlo by sa vám páčiť

Na personalizáciu obsahu, poskytovania služieb sociálnych sietí a analýzy návštevnosti využívame súbory cookie. Používaním webu súhlasíte s používaním cookies a spracovaním súvisiacich osobných údajov. OK Viac informácií