Jeden status, mnoho strachu, ešte viac pravdy…

Verte v to, že toto sa vám nikdy nestane. Bola to len rocková show v piatok večer. Atmosféra bola veselá a všetci tancovali, usmievali sa. Potom  prišli od vchodu muži a začali strieľať a my sme naivne veril, že to všetko bolo súčasťou show. Nebol to len teroristický útok, bol to masaker. Desiatky ľudí boli zastrelené predo mnou. Kaluže krvi naplnili podlahu. Výkriky dospelých mužov, ktorí držali mŕtve telá svojich priateliek, prekričali aj malé hudobné dianie. Budúcnosť zrútená, zostali len rodiny so zlomeným srdcom. To všetko sa stalo v jedinom okamihu. Šokovaná a sama som vyše hodiny predstierala, že som mŕtva, ležiaca medzi mŕtvymi… So zatajeným dychom som sa snažila ani nepohnúť, ani neplakať. Tí muži nám spôsobovali strach, ktorý chceli vidieť. Mala som neuveriteľné šťastie, že som prežila. Mnohí ho nemali. Ľudia, ktorí tam boli z rovnakého dôvodu, ako ja – zabaviť sa v piatok večer, boli nevinní. Tento svet je krutý. A funguje to tak, ako to je.

Reklama/advertisment:

Upozorňuje na skazenosť človeka a obrazy tých mužov, ktoré ma ako supy budú ma prenasledovať po zvyšok môjho života. Spôsob, akým boli  tí muži zameraní na zastrelenie ľudí v celej stálej oblasti  v centre mesta, bez akejkoľvek úcty k ľudskému životu. Necítila som sa ako v skutočnosti. Každú chvíľu som čakala na niekoho, kto povie, že to bol len zlý sen. Ale ako pozostalá tejto hrôzy so schopná vrhnúť dobré svetlo na hrdinov. Na muža, ktorý ma ochránil a položil svoj život, pretože sa pokúsil ukryť moju hlavu a zároveň aj upozornil  pár, ktorého posledné slová lásky boli, aby verili v  dobro vo svete. Na políciu, ktorá uspela pri záchrane stovky ľudí. Na úplne cudzích ľudí, ktorí ma zobrali a utešovali.

Reklama/advertisment:

Žena, ktorá otvorila svoje dvere tým, ktorí prežili, s priateľom, ktorý mi ponúkol prístrešie šli kúpiť nové oblečenie, takže som nemusela na sebe mať ten krvou postriekaný vrch. Pre všetkých z vás, ktorí ste odoslali súcitné správy o pomoci – môžete mi veriť, tento svet má potenciál byť lepším. Nemôžeme nikdy dopustiť, aby sa to stalo znova. 80 ľudí, ktorých bolo zavraždených na tomto mieste, ktorí také šťastie ako ja nemali, majú rodiny a priateľov, ktorí teraz prechádzajú neuveriteľnou bolesťou. Je mi to veľmi ľúto.

Neexistuje nič, čo by zmiernilo tú bolesť.  A skutočne verím, že ich posledné myšlienky neboli venované tým zvieratám, ktoré to všetko spôsobili, ale že boli pre ľudí, ktorých milovali. Ako som ležala v krvi cudzích ľudí a čakala na svoju guľku, ktorá mala prísť už v mojich 22 rokov, predstavila som si každú tvár, ktorú som kedy milovala, a zašepkala som : Milujem ťa. Znova a znova.  Tie slová sa odrazili na vrchol môjho života. Priala som si, aby tí, ktorých mám rada vedeli, ako veľmi som si priala, aby vedeli, že bez ohľadu na to, čo sa stalo, musia veriť v dobro ľudí a nenechať tých mužov vyhrať. Tá noc navždy zmenila životy mnohých z nás, a je na nás, aby sme sa stali lepšími. Žiť život. Nevinné obete tejto tragédie snívali o tomto, ale bohužiaľ, už nikdy nebudú môcť naplniť to.

R.I.P. anjeli. Nikdy nezostanete zabudnutí. 

Paríž

Zdroj: facebook.com