Klocher.sk
Magazín, ktorý tvoríme spolu

Niekedy som ani nechcela povedať, že som vegánka, hovorí Surová dcéra Nikoleta Kováčová, autorka vegánskej kuchárky

Blogerka Nikoleta Kováčová, známa pod menom Surová dcérka, napísala vegánsku kuchársku knihu Slovegán. Neraz sa pre svoj životný štýl stretla s predsudkami, no ako hovorí, vegánstvo ju naučilo skutočne variť. Nedostatok bielkovín v takejto strave považuje za predsudok.

Nájdete v nej recept napríklad na vegánske bryndzové halušky či volské oko. Knihu vydáva sama, bez podpory vydavateľstva. Ide o tradičné recepty pretvorené do vegánskej verzie. Tento rok priniesla na svojom blogu recepty napríklad na guláš či segedín pre vegánov. Tešili sa veľkej obľube, a tak sa rozhodla, že práve tradičné jedlá v netradičnej verzii budú témou knihy. V publikácii tak čitatelia nájdu 70 receptov, ako napríklad osie hniezda, bryndzové halušky či volské oko.

Na vašom blogu píšete, že ste sa k vegánstvu dostali cez raw stravu. Ako k tomu prišlo? Prečo ste sa rozhodli zmeniť životosprávu?

Ako modelka som pár rokov žila v Ázii. Keď som prišla do Indie, zistila som, že sa tam nedá stravovať tak, ako som zvyknutá. Suroviny som zháňala ťažšie a boli oveľa, oveľa drahšie. Tak som hľadala alternatívu a narazila na raw vegánstvo.

Ako ste sa stravovali predtým?

Mala som skôr klasickú fitness stravu založenú na proteínoch. Oproti jedálničku od môjho trénera bola nová strava oveľa pestrejšia a zábavnejšia.

Bolo už na začiatku vaším cieľom, že neskôr „prejdete“ z raw na vegánstvo?

Cieľ som nemala žiadny, ale dávalo to tak najväčší zmysel, keď som bola mimo tropických krajín. Na Slovensku som sa cítila najlepšie s vegánstvom.

Adriana Adamovská
Adriana Adamovská

Čo bolo najťažšie na tejto zmene?

Pred každou zmenou si treba naštudovať, čo jesť, na čo si dať pozor, vyskúšať recepty, naučiť sa ich variť. Ja som sa vďaka vegánstvu naozaj naučila variť a dostala sa až sem, ku kuchárke. Ale to asi nebolo najťažšie.

Najťažsie bolo nepochopenie okolia a neprestajné opakujúce sa otázky, niekedy až hádky. Keď už som niekde bola a mala sa najesť medzi ostatnými, tak si všetci všimli, že nejem to, čo oni, a tak sa začali pýtať. Niekedy som ani nechcela povedať, že som vegánka, aby som sa vyhla zbytočným diskusiám.

Hovoríte na svojom blogu o tom, že s niektorými receptami vám pomáhala vaša mamina. Je aj ona, prípadne iní ľudia z vašej rodiny, vegánka?

Mamina a sesternica sú teraz vegetariánky, takže sa niečo do rodiny postupne prenáša aj vďaka vegánskym receptom.

Vieme, že živočíšne produkty sú bohaté na bielkoviny. Čo by ste poradili začiatočníkovi – vegánovi, aby mu nechýbala táto živina?

Nedostatok bielkovín vegánovi skoro nehrozí, ak jedáva dostatočné množstvo jedla. Základ je jednoducho jesť pestro, dostatočné porcie a nebrať to ako diétu. Samozrejme, sú skvelé zdroje bielkovín aj pri vegánstve – tofu, fazuľa, šošovica, seitan, tempeh, robi, quinoa a mnoho ďalších.

Človek by si skôr mal strážiť vitamín B12 či vápnik, bielkoviny sú to najjednoduchšie, aj keď o tom koluje asi najviac predsudkov.

PR fotografie N. Kováčovej
PR fotografie N. Kováčovej

PoCítili ste na sebe nejaké zmeny ako vegánka?

Na začiatku má človek veľmi veľa energie. Mne sa zlepšila aj nálada, trávenie a pleť či nechty. Zbavila som sa, prekvapivo, aj anémie a konečne mala dostatok železa. Teraz už môžem pravidelne darovať krv.

Nie ste klasickou food blogerkou. Hovoríte svoje názory aj na iné témy, ako napríklad názor na to, či chcete mať deti. Ako ste sa rozhodli venovať aj takýmto problematikám?

Hovoriť svoj názor bolo pre mňa vždy bežné. Už predtým som mala blog, ktorý nebol o jedle. Takže som vedela, že ľudia chcú viac ako len recepty a radi diskutujú aj o iných témach a názoroch.

Zmenil sa nejak pohľad verejnosti na vegánstvo za posledné roky?

V Bratislave alebo Prahe si na vegánstvo verejnosť už zvykla. Je to bežná vec, ktorú riešia ľudia na ulici a v podnikoch.

archív N. Kováčovej
archív N. Kováčovej

Je podľa vás nejaký rozdiel v tom, ak sa chce vegán najesť vonku dnes, ako tomu bolo vo vašich začiatkoch?

Teraz je to oveľa jednoduchšie. Vďaka Happycow, čo je taký foursquare pre vegánov (foursquare je typ sociálnej siete, kde sa ľudia môžu podeliť o svoje skúsenosti napríklad s nejakými podnikmi – pozn. red.), človek nájde teraz o stovky podnikov viac na celom Slovensku.

A nie sú to len vegánske podniky, ale hlavne vegan friendly miesta, kde myslia na všetkých a pripravia menu aj pre vegánov a vegetariánov. Teraz sa viem najesť naozaj skoro všade vo väčších mestách.

Často uvádzate príklady, že jesť vegánsky nemusí byť také drahé. Prečo stále teda v spoločnosti koluje tento mýtus?

Bohužiaľ, niektoré vegánske polotovary sú stále u nás drahé. Drahšie ako v okolitých krajinách. A keď človek vidí vysoké ceny rastlinného mlieka alebo rôznych bio superfoodov (takzvané superpotraviny, teda vysokovýživné – pozn.red.), tak si asi povie, že vegánstvo je drahé.

Základom stravy ale nie sú tieto polotovary alebo superfoods. Strukoviny, obilniny, zelenina, ovocie a oriešky, ktoré kupujeme všetci, nie sú nijak drahé a človek si doma vyrobí aj rastlinné mlieko za zlomok ceny.

Hovoríte, že tradičné chute sa dajú pretvoriť vegánsky, keď varíte s fantáziou. Ako ste objavovali, ktoré chute by mohli nahradiť napríklad tradičnú bryndzu?

Človek to objaví, len keď ochutnáva, mieša a skúša. Potom už len treba premýšľať, čo je kyslé, čo je krémové, čo má byť slanšie a čo potrebuje viac umami chuti. A, samozrejme, existujú vychytávky, ako napríklad čierna soľ, ktorá chutí po syre, alebo lahôdkové droždie, ktoré je tiež podobné syru.

PR fotografie N. Kováčovej
PR fotografie N. Kováčovej

Ako ste promovali svoju zbierku, že má taký úspech? Čomu to pripisujete?

Kampaň na Startlabe sme mali dopredu pripravenú a premyslenú. Môj priateľ Ján Kešelák sa o to skvelo postaral. Ale, samozrejme, nevedeli sme, že bude mať taký úspech. Robili sme si naschvál horšie predpoklady a pripravovali sa na ťažký mesiac.

Keď sme kampaň odštartovali, tak sa ukázala sila mojich fanúšikov. Predsa len ma poznajú už šesť rokov a tvoríme krásnu komunitu. V prvý deň kampane sme informácie a kampaň zdieľali len medzi mojich fanúšikov na sociálne siete.

Takže je to taký úspech môjho dlhodobého snaženia sa ako blogerky a dobre pripravenej kampane. Teraz sme sa rozhodli, že chceme vyzbierať 200 % nášho cieľa, aby sme to nemali také ľahké.

Aké ste mali ohlasy od ľudí na to, že sa chystáte vydať vegánsku knihu tradičných receptov?

Ohlasy sú úžasné! Všetky. Ľudia sa na knihu veľmi tešia, podporujú ju. Prekvapilo ma, koľkí kampaň len tak zdieľali na Facebooku a Instagrame. Naše tradičné recepty ľuďmi rezonujú a naozaj ich milujú, to sa mi len potvrdilo.

Väčšina by chcela, aby kniha už bola dostupná, bude však treba počkať na úspešný koniec kampane, dopísanie zvyšku knihy a vydanie na jeseň tohto roku.

Knihu si môžete zakúpiť napr. na martinus.sk tu.

Prečítajte si aj o tom, ako môže vegánska strava pomáhať klíme.

Článok upravila: Andrea

Mohlo by sa vám páčiť

Na personalizáciu obsahu, poskytovania služieb sociálnych sietí a analýzy návštevnosti využívame súbory cookie. Používaním webu súhlasíte s používaním cookies a spracovaním súvisiacich osobných údajov. OK Viac informácií