Každý z vás si asi dokáže domyslieť, že detstvo panovníckych detí nie je také ružové, ako by sa mohlo zdať a určite sa v stredoveku nepodobalo tomu, aké ho poznáme dnes. Väčšina panovníkov v Európe nebola zrovna obrazom dokonalej rodiny. Deti trávili od narodenia väčšinu času s matkou a pestúnkami. Rola otca prichádzala väčšinou až v dobe dospievania.
Netreba zabudnúť, že v tej dobe boli deti nie len dedičmi obrovských majetkov, ale hlavne dokonalými nástrojmi politiky. Potomkovia sa stávali účinnou zbraňou sobášnej politiky a neraz sa stalo, že dieťa bolo zasnúbené už v útlom veku. Bolo potom poslané z domova na dvor svojho budúceho partnera. Trochu hrozivý scenár keby sa to malo stať dnešným deťom, nebodaj teenagerom, ktorí sa do manželstiev nehrnú ani vo vyšších rokoch. Tieto deti boli odlúčené od domova a späť do vlasti sa buď už nikdy nevrátili alebo naozaj len veľmi výnimočne v dospelosti. Určite to nebolo na spôsob dnešných rozprávok.
Veľmi vysoká bola taktiež úmrtnosť detí. Väčšina narodených umierala už v prvých rokoch života a dospelosti sa dožili len máloktoré, prípadne len tie najsilnejšie. Neobvyklá nebola ani strata matky. V ideálnom prípade matka potom každým rokom porodila ďalšie dieťa, až ju to mohlo vyčerpanie z pôrodov zabiť. Manželky sa teda mohli striedať v rýchlom slede. To asi nevytváralo medzi možnými nevlastnými súrodencami či macochami priateľské ovzdušie.
Pre jeden z príkladov nemusíme chodiť ani tak ďaleko. Väčšina z nás pozná Karla IV. Český kráľ, ktorého si dodnes cenia ako jedného z najväčších a je takzvaný otec vlasti. Treba povedať, že bol naozaj veľký. To dosiahol vďaka svojim skvelým nápadom, za ktoré by sa nemuseli hanbiť ani dnešní politici. Taktiež významnou stratégiou či už v boji alebo pri budovaní svojej ríše. O ňom ale možno v samostatnom článku.
V detstve to Karel IV. ale nemal ľahké. Po manželskej roztržke medzi jeho rodičmi, Jánom Luxemburským a Eliškou Přemyslovnou bol malý ešte Václav prevezený na hrad Křivoklát, kde strávil štyri roky svojho života len s otcom. Až v roku 1323 nabilo jeho detstvo svetlé rysy, keď bol poslaný na francúzsky dvor. Tam dospel vo významnú osobnosť. Všetko toto, ale neskoršieho cisára Karla IV. poznamenalo. Aj keď s otcom ešte neskôr spolupracoval až do roku 1346, ich vzťah sa vždy vyznačoval vzájomným chladom a samozrejme aj nedôverou. Svoju matku už bohužiaľ nikdy nevidel.
Zdroj: historie.cz
Obrázky – 1., 2.