To nevymyslíš, to je život

Od Klocher Publikované 25 aug, 2015

Stále pokračujeme v súťaži Moje Leto. Tento krát je to zaujímavý príbeh z dovolenky. Vychutnajte si ho a nezabudnite lajkovať, zdieľať a na konci článku môžete dať hodnotenie, na koľko percent sa vám to páčilo.

Rodinné dovolenky, každý to pozná. Mám 16 a odkedy som sa narodila rodičia ma brali cez leto k moru. Veď viete Chorvátsko, Bulharsko, Taliansko.. typické slovenské dovolenky. Tento rok to bolo iné. Vybrali sme sa na dovolenku v 2 autách po 5 osôb a bolo pred nami 1 700km (cca 20hod jazdy). Nič príjemné čo si budeme navrávať. Mali sme za sebou asi 700km, nálada v aute bola super vypeckovaný Elán a každý si spieval. Otec sedel so mnou a mamou vzadu, sestra šoférovala. „Počujete to ?“ vypla hudbu a z motora bolo počut klepot. Hovorím si to nič nebude.. Zastali sme na najbližšej benzínke uprostred ničoho. Druhé auto čo bolo s nami pokračovalo v ceste. Skontrolovali sme motor, ale nikto z nás nebol mechanik. Na benzínke nás poslali na opačnú stranu dialnice, kde bol servis pre kamióny. Vedeli ste, že pod dialnicou bývajú podchody ? Ja teda nie.. Práve odchádzala odťahovka, keď jej ocino skočil do cesty a vysvetlil čo máme za problém. Dúfala som, že najváčší zážitok bude spomínaný podchod a jazda odťahovkou no to som netušila čo všetko nás v Srbsku ešte čaká .. Pán z odťahovky nebol žiadny mechanik a tak sme sa s miernou zástavou srdca pozerali ako nakladá naše auto o 9 večer na korbu odťahováku a nechali sa odviezť do najbližšieho servisu v mestečku Parracin.

Autíčko napojili na počítač a hladali príčinu. Reku dnes to spravia a ideme ďalej. Bolo 10 hodín a stále nevedeli čo je s autom. O 11 prišla za nami druhá časť rodiny. Poviem vám, nebolo mi všetko jedno, keď sme tam boli sestra (20), jej priateľ (20), otec, mama, ja (16) a obklopilo nás 10 „mechanikov“ v neznámej krajine kde nám nikto nerozumel a po anglicky.. google prekladač.

No nič s5 k autu. Okolo 12 prišli na to čo je zlé a šli po súčiastku do iného mesta vzdialeného 50km. O 2 ráno prišla súčiastka, ktorú sme nakoniec ani nepotrebovali, ešte stále sme dúfali, že budeme pokračovať v ceste. O 4 ráno to ocino už vzdal a šli sme spať do hotela.

Ten hotel bol ešte horší, ako turistická ubytovňa, kde vás zoberú na ZŠ do školy prírody. Nachádzal sa rovno pri kolajniciach na kraji mesta. Majitel si vypýtal nehoráznu sumu a ocovi to bolo jedno lebo bol unaený a auto sme mali v riti. Našťastie sestra bola nasratá a začala sa rozkrikovať ž nás chcú všetci len odrbať o peniaze. Cenu sme nakoniec zjednali na polovicu.. Izby ? Radšej by som spala v aute. Keď ste otvorili chladničku, smrdelo to tam ako v márnici, na umývadle bol použitý leukoplast, postel vyzerala akoby v nej niekto už spal.. Proste hrôza. Ráno sme odubytovali a šli si po auto do servisu. Nebolo hotové.

Celý deň sme strávili na dekách na ihrisku ako cigáni a čakali kedy konečne budeme môcť odísť. Bola to vyslovene hrôza. Všetko zlé čo sme povedali, že by a mohlo tať sa stalo.. Ludia sa pri nás zastavovai a báli sa, že sme teroristi iný si mysleli, že sme bezdomovci. Keď ocino povedal, že už len policajti tu chýbajú, nezastavili pri nás ani nie o pol hodinu?

To nevymyslíš, to je život

Sedíme pred servisom na plote, otec bol práve na skúšobnej jazde s naším „opraveným“ autom, oprava stála 1800€ (peniaze na našu dovolenku) a sestra hovorí aha už nás berú nas5. Nie neboli sme to my. Zatial.

Dobre veď auto je opravené, sme v polke cesty, zažili sme si zlé tak pome k moru nech máme aj to dobré. Prešli sme 30km a znovu sa ozval motor.. Voláme odťahovku a berú nás s5 do servisu ako povedala moja sestra. Mechanik mi hovorí ďalší problém a ďlšiu súčiastku ktorá zase stála 500e, čo ju treba vymeniť a potom už bude auto určite hotové. Všetko navyše platí on. Však dobre no čo sme mali robiť s takým autom sa nikde nedostaneme treba to vymeniť. O 2 ráno sme sa zasa vrátili do luxusného hotela pri kolajniciach. Na posteliach boli tie isté návliečky. Bratranec so sestriným frajerom osrali záchod ako „pomstu“ deň pred tým ako sme odchádzali, tie záchody boli stále osraté. Mali sme dosť.

Ráno prišla smska od mechanika, že máme prísť neskôr, išiel kúpiť súčiastku. Keď chlapi dorazili do servisu, našli auto takto (fotka hore). Veľmi sa čudujem, že otec nedostal infarkt. Ani nevieme čo všetko vymieňali.. skoro celý motor. Podotýkam, že auto má 11 rokov a je to Renault, pred dovolenkou bol na kontrolu v 3 servisoch.

Medzitým na hoteli:

Zabudla som spomenúť, že me boli ubytovaný v 3 izbách. V jednej ostala Bratrancova frajerka sama a dlho sme ju nevideli. Krsná ju šla pozrieť a nedostala sa do izby. Nie nebola zamknutá. Zasekli sa dvere. Domáci povedal, že o 10min prídu zámočníci a dostanu ju von. Prešla hodina. Nakoniec ju z tade vytiahli.

Keď sa chlapi vrátili zo servisu s tým, že tu budeme spať ďalšiu noc, naše ružové myšlienky na more a pláž boli vyslovene v riti.. Kto by mal chuť pokračovať. Tak sme sa aspoň išli pešo prejsť do mesta a nakúpiť vodu.. Vrátime sa na ubytovanie a nevieme sa dostať do izby, Zasekli sa ďalšie dvere. No poviem vám, mali sme fakt dosť.

Okolo 6 večer sa chlapi o5 vybrali už bez nádeje na odchod do servisu pozrieť auto. Dlho sa nevracali.

Keď tu zrazu pred hotelom zaparkovali 2 autá. Áno po 2 nociach v tom hroznom hoteli a 2000€ s tým že mechanik zaplatil 3000€ zo svojho, sme mali opravené auto. Aleluja ideme domov. Avšak ocino nás šokoval a povedal, že ideme do Bulharska.

Ráno sme vstali o 5, naložili kufre a s radosťou a stiahnutým žalúdkom sa vybrali na cestu. Prešli sme 100km, 200km,300km. Bz hudby, bez kecov. Všetci počúvali zvuk motora.

O 3 dni neskôr ako sme mali sme dorazili do Bulharska. Nikdy som nemala takú radosť z mora ako vtedy. Domáci v apartmáne, kde sme mali zajednané ubytovanie nám tlieskali, že sme dorazili. Tomuto sa povie zaslúžená dovolenka.

O 2 týždne neskôr = Auto je zase v servise. Tentoraz na Slovensku.