Reklama/advertisment

Ďakujeme, že ste sa zapojili do súťaže Klocher s Očnou klinikou NeoVízia. V súťaži Zmeň svoj život s novými očami! Ste nám poslali množstvo príbehov. Zdôverili ste sa s problémami, ktoré dioptrie spôsobujú vám alebo vašim najbližším. Písali ste, lebo by ste chceli nový zrak darovať vašim rodičom. Rešpekt pred množstvom chalanov, ktorí bezbolestnú operáciu femtolaserom vysnívali pre svoje priateľky, frajerky, manželky. Rešpekt pred tými, ktorí si operáciu vysnívali sami pre seba len preto, aby s novým zrakom dokázali lepšie pomáhať ostatným.

Reklama/advertisment

Spolu s lekármi NeoVízie tento víkend finišujeme s čítaním príbehov a v utorok vám prezradíme výherný. Zatiaľ si prečítajte aspoň niekoľko príbehov, ktoré ste poslali. Pekný víkend a držíme palce výhercovi.

 

Reklama/advertisment

VERONIKA – PERIPETIE OD DETSTVA

Začnem len tak náhodne, len tak, ako to napísal život. Moja mama vraví, že každý má tú svoju „záhradku“ o ktorú sa v živote stará. Niekto má problém s chrbticou, niekto s kožou, niekomu od narodenia nebola daná chôdza, a mne neboli dané obe zdravé oči. Len jedno.

Narodila som sa v zahraničí, kde som na sebe už od mala zisťovala jeden problém. Keď som sa dlhšie hrala s bábikami alebo kreslila si, a veľmi sa sústredila na jednu činnosť, začala ma bolieť hlava  no najmä oči. Vedela som, že niečo nie je v poriadku. Zistili mi očný zákal – Cataractu, ktorú mám na ľavom oku. To pravé je našťastie v poriadku. Mne, ako malému dievčatku, to objasňovali lekári ako znamienko v očku, ktoré je v poriadku, že to tak niektorí ľudia majú. Keď som bola malá, nosila som nálepky na očku, ktoré mi mali posilniť svalstvo. Vtedy som ich nosila aj do školy, čo nebolo veľmi dobré, pretože som ani nevidela, a deti sa zo mňa smiali. Obmedzila som to na nosenie doma, ale mám pocit že ani to mi veľmi nepomohlo… Roky plynuli, niektorí odborníci tvrdili, že z toho možno „vyrastiem“, niektorí, že keď budem nosiť okuliare, tak sa to spraví…

Mám 19 rokov, a táto „sranda“ ktorá je v mojom oku, mi narobila niekoľko problémov. Nevidím na prezentácie  v škole, nevidím na ľudí, ani na tabuľu, pri menšom prievane mám zápal očných spojiviek a z dlhodobého nosenia okuliarov ma bolí hlava a musím ich dať dole.

Som bohužiaľ krátkozraká. ( Pravdou je, že o mojej diagnóze veľa neviem, lebo ja som taký bojko a radšej nebudem o mojom zdravotnom stave vedieť tie zlé veci, no telo mi postupne ukazuje že „tudy cesta nevede“ )

Učím sa na maturitu, kde som dlho do noci hore a veľa čítam. V poslednej dobe som začala pociťovať slzenie pri väčšej námahe očí, a k večeru si musím vždy hodinu ľahnúť a zavrieť oči, aby som ich nechala oddýchnuť. Viem, že jedného dňa musím moj strach prekonať, a ísť na operáciu, pretože sa mi postupne všetko rozmazáva a do diaľky nevidím. A to ešte niesom na vysokej škole, kde bude toho náporu oveľa viac.

Moje oči sú pre mňa asi to najdôležitejšie čo mám.  Milujem život na tomto svete, milujem vstávať ráno o piatej v lete a pozerať sa na východ slnka, vidieť ľudí, zvieratá, či seba v zrkadle. No bojim sa, že keď tento problém nevyriešim dostatočne skoro, tak sa môže stať, že už viac vidieť nebudem … Pevne však verím, že či už sa usmeje šťastie na mňa, alebo na niekoho iného, tak mu pomôžete a splnite mu sen… pre mnohých veľmi obyčajný, pre niekoho veľmi vzácny…. vidieť.

Veronika Z.

KATKA – CHCE VIDIEŤ KONEČNE NA SVOJE DETI

Milá redakcia KLOCHER,
dlho som sa rozhodovala, či sa zapojiť do vašej súťaže s klinikou
Neovízia, no nedalo mi aspoň sa pokúsiť, splniť si svoj sen.
No sen… Ťažko povedať, či je to sen, alebo len možnosť zjednodušenia
si života. Na okuliare (kontaktné šošovky) som si už zvykla, keďže ich
nosím už nejaký ten rok (vlastne je to už 23 rokov). Prečo by som chcela
mať naspäť svoj zrak? Je to jednoduché, mam dcéru, ku ktorej v noci
vstávam aj 4-5krát, nie preto, že je maličká, ale preto, že je
postihnutá… Sama sa nedokáže otočiť, sadnúť si, sama si nič nezoberie,
všetko jej musíte podať… Čiže, keď chce v noci piť, musíte vstať a dať
jej napiť, keď sa chce otočiť, musíte vstať a ísť… A všetko musíte
urobiť rýchlo, aby nezobudila svojho brata, alebo si nedohrýzla ruky (to
robi, keď niečo nie je po jej, alebo keď sa zlostí). Preto som skúšala
kontaktné šošovky na denné aj nočné nosenie… Bohužiaľ, nemohla som,
potom som mala oči veľmi citlivé a častejšie som mávala zápaly. Tak na
noc mám len okuliare, ktoré sú síce super, lebo vidím, ale sem tam aj
padajú z nosa 🙂 . A kým ich ešte v polospánku nájdete… Nasadíte,
odpotácate sa k dcérke… To je mojím hlavný motývom, prečo vám píšem.
Tým ďalším, je môj mladší syn, ktorý miluje vodu a kúpanie, potápanie a
rôzne hry, ktoré chce hrať a vy mu musíte povedť „Prepáč zlatko, ale
mamka nemôže, lebo má kontaktné šošovky…“ . A po čase si všimnete, že
kým vy sa ešte len nadychujete a chcete mu povedať to svoje obligátne
opsravedlnenie, on už dvíha ruku a vraví „Ja viem…“ A sklamanie v jeho
očiach vás dostane… Tak to sú moje dôvody „Prečo.“.
Katarína P.

MAREKOVI OKULIARE NIČIA KREATÍVNE VARENIE

Mal som len 15 rokov. Bavilo ma hrávať futbal so susedmi, ale aj prizeranie, keď varila mama. Začal som však pozorovať, že značky áut už z väčšej vzdialenosti nerozoznám. Neprikladal som však tomu žiadnu váhu. Znepokojovať ma to začalo až vo chvíli, keď som v diaľke nespoznal ani vlastnú sestru. A tak prišla prvá návšteva očného lekára. Moje dioptrie sa stále viac zhoršovali a dnes nosím -3,75. K tomu ma trápi aj astigmatizmus. Som mladý, 22 ročný chlap, ktorého neskutočne baví a napĺňa kreatívne, ale aj chutné varenie. Prácu mi však čoraz viac sťažuje nosenie okuliarov, či dioptrických šošoviek. Ustavičné zahmlievanie sklíčok, bolesti hlavy, slzenie očí či svrbenie pri nosení šošoviek. To všetko sa stalo takmer každodennou súčasťou môjho života. Jediným možným riešením na tieto problémy by bola laserova operácia očí. Tá však nie je lacná, a preto som doteraz nemal prostriedky na to, aby som ju podstúpil. Táto súťaž mi však dáva nádej, že sa s dioptriami v najbližšej dobe možno nadobro rozlúčim.

Marek L.

 

ZDRAVOTNÁ SESTRA, KTORÁ CHCE LEPŠIE VIDIEŤ NA NOVORODENIATKA

Veľmi ma zaujala táto súťaž od Neovízie, ktorá má pomôcť ľudom z ich zrakom. Pre mňa sú okuliare súčasťou života už od útleho dectva, čo je približne 19 rokov. Od malého dieťaťa si nepamätám pekný moment z mojimi okuliarmi iba samé „problémy“. Začalo to ,,Nasaď si tie okuliare“, ,,Neskladaj si ich hocikde, lebo ich stratíš,alebo ti ich niekto prisadne“, hodina telesnej výchovy bola tiež bezvýchodisková situácia. A teraz?! Neustále zašpinené, orosené, pri učení a v práci pri umelom osvetlení oči ubolené. Celý môj doterajší život, prežitý z okuliarmi na nose by som rada nechala za sebou. Verím, že laserová operácia očí v Neovízii by mi určite pomohla pri práci kedže pracujem ako zdravotná sestra s tým najkrehkejším a to často iba 500 gramovými novorodeniatkami, takisto by to bola výhoda pri šoférovaní, športoch a samozrejme by mi pomohla aj zo sebavedomím, nakoľko nech si kúpim akékoľvek štýlové okuliare, stále sa cítim len ako „okuliarnik“.

Martina T.

 

MAMA PRE DCÉRU TANEČNICU, KTORÁ CHCE BYŤ LEKÁRKA

Dobrý deň, volám sa Veronika Tuka a mám štyridsať rokov.
Možnosť vidieť svet bez okuliarov by som rada vysnívala svojej dcére. Má dvadsať rokov a volá sa Fanni Tuka.
Problémy s očami má od malička. Už v detstve jej robil problém nosenie okuliarov. Nemohla sa venovať športu a obľúbenému tancu bez prekážok. Teraz je dospelá, no užívať si bez okuliarov nemôže. Napríklad pobyt pri mori a šantenie s kamarátmi pri vodných aktivitách. Nedávno sa začala venovať Fly Joge,no pri niektorých cvikoch jej okuliare padajú a ona bez nich naozaj nič nevidí. Akoby ona povedala „mami ja som slepá. “
Veľkosť jej dioptrií na pravom oku je – 5,75 + 2,50 cylindrov. Na ľavom oku je to -4,50 dioptrií a +1,25 cylindrov. Na oboch On čiach má diagnostikovaný astigmatizmus. Jej veľkým snom je medicína. Na neustále učenie okrem mozgových buniek potrebuje aj zrak a zdravé oči. Je to jej veľký sen vidieť svet bez okuliarov a užívať si bez nich.
Ten kto problém s očami nemá si môže myslieť,že to žiadny hendikep nie je. No mýli sa!

Veronika T.

MANŽEL SVOJEJ MANŽELKE

s „harrypotterovkami“ na nose mi pred rokmi učarovala moja prvá láska Peťka, ktorá sa po rokoch randenia stala mojou manželkou. Niet osoby, ktorej by som doprial laserovú operáciu viac ako jej, nakoľko každý deň vnímam jej ťažkosti spojené s nosením okuliarov v podobe už akoby „vytetovaného“ červeného otlačku na nose od okuliarov a obmedzení v každej sfére života.

Za rámom okuliarov sa skrývajú krásne veľké oči, pre ktoré by dokonalý zrak znamenal možnosť užívať si krásu života plnými dúškami. Zrazu by nebola zima najhorším ročným obdobím (čo je pre nás Liptákov väčšina roka), kedy sa cielene vyhýbame častému prechodu z tepla do zimy, zrazu by výsledkom pozerania 3D filmu v kine nebol dvojitý odtlačok na nose a bolesti až za ušami od váhy dvoch okuliarov, zrazu by sa vytratili zmätočné pohľady, keď po príchode z dámskej šatne na plavárni príde Peťka k bazénu a hľadí zo strany na stranu s nádejou, že „zaostrí“ na známu tvár, ktorá ju tam niekde Ä aká, a zrazu by nebolo množstvo iných negatívnych skúseností, ktoré značným spôsobom zhoršujú kvalitu jej života.
Aj napriek tomu, že s kontaktnými šošovkami má Peťka opakovane negatívnu skúsenosť v podobe rezania a pocitu suchého oka, počas nášho svadobného dňa nechcela mať okuliare na nose, nakoľko sa ako nevesta podľa jej slov chcela cítiť „krajšie“ a chcela si užiť blízkosť nás všetkých bez toho, aby sa kontrolovala, ktorého gratulanta udrie rámom okuliarov. Zbavenie sa dioptrických okuliarí by tak pre ňu, ako pre každú ženu, znamenalo bezpochyby aj zvýšenie sebavedomia.
Roky sníva o tom, že ráno vstane otvorí oči a bude vidieť bez toho, aby sa naťahovala automaticky za okuliarmi, a preto by laserová operácia bola splnením jej veľkého sna.

Martin H.

 

Ďakujeme vám za všetky vaše príbehy.

 

S pozdravom

 

REDAKCIA KLOCHER.SK A očná klinika  NeoVízia.