Ty! žena!

Od Klocher Publikované 22 aug, 2015

Ty žena!

Stále mám ten prázdny pohľad pred očami. Stála si tam. Bolo chladné londýnske ráno, ale tebe zima neprekážala. Asi preto, že tvoja bytosť sa snažila vyviaznuť zo situácie.. Vlastne to nebola len momentálna situácia, ale skutočný príbeh mnohých. A ja sa už tomu nedokážem len bez slova prizerať…

Keď som vás prvýkrát videla, mala som pocit, že je to len ďalšia partnerská hádka, ktorá prebehne rýchlo, stručne a s urazenými tvárami čakajúcimi na odpustenie. Nič také sa však nedialo. Bol mierne v podguráženom stave keď si sa ho pokúšala dostať do nočného autobusu. Kričal, že nech ideš sama. Ty si ho tam však nenechala a odviedla s láskou na zástavku. Keď ste pri mne stáli a videla som tvoj pohľad zúfale zamilovanej ženy spomenula som si na všetky tie, ktoré trpia len preto lebo majú strach, a nemajú rady zmeny. Hra však skončila v momente keď ťa začal pred všetkými urážať. Vraj aká si len hlúpa a naivná, mykal s tebou a smial sa ti do tváre. Ty si mu hovorila „láska“. On tebe „naivná, hlúpa tmavovláska.“ Ty mlčíš. On kričí, a ruší všetko to pekné čo bolo kedysi. Dnes už sa nesnaží byť veľkorysý. Už vie ako na teba. Vie, že ho neopustíš. Veríš, že sa zmení.

Bude ako predtým

Počujem ako ľudia za vami hovoria, že v dnešných vzťahoch je to bežné. Mám chuť sa zobudiť z tohto nezmyselného sna…Bežné? Urážky, ponižovanie? Nehovorili sme však predtým o láske? Kde sa stratila úcta, láska, rešpekt a rozhodnutie dvoch ľudí byť dobrovoľne spolu? V dobrom aj v zlom? Na začiatku sme hovorili „ľúbim ťa“ dnes poznáme už len verziu „nenávidím ťa.“ Frázy ako „daj mi pokoj! Choď si kam chceš! Zmizni z môjho života..“ A ty? Stojíš tam zúfalo zamilovaná, hoci už nelietaš. Vzdala si sa školy, krúžkov, polky života. A on? Nenachádza dobré slovo. Okolo vás je prázdnota. Prvýkrát na teba položí ruku, ale ty veríš, že sa zmení. To sa však nikdy nestane. Ak ťa udrel raz spraví to znova. Ak ťa uráža, a neváži si to čo má, odíď. Ďaleko tam, kde si verila, že ľudia sú len dobrí. Bolí to pozerať sa na dnešné utrápené tváre žien. Tvoju tvár, či kohokoľvek.

Utýraného láskou. Nie je to len vtedy keď ťa udrie, ale aj vtedy keď tvoju psychiku bez mihnutia oka zotrie. Si žena, ktorá si zaslúži pravú lásku. On má byť muž, ktorý ti ju vráti späť. Tú skutočnú, nie takú čo ledva visí na vlásku. Odpustenie je veľká vec, ale nikdy nestrať svoju vlastnú hodnotu. Raz nájdeš lásku, možno nie na bielom koni, ale takú, na ktorú čakať za to stojí.