V okovách-príbeh desiatich doživotne odsúdených väzňov sediacich v Leopoldove
otázku, prečo práve on musel dostať ten najhorší trest. Nie je terorista ani vrah. Napriek tomu si odpykáva rovnaký trest ako tí, ktorí pripravili o život iných ľudí.
Zásada trikrát a dosť pripravila Jána o slobodu do konca života
Paradoxom je, že až vo väzení si uvedomil hodnotu života. Silu mu dodáva nádej, že súdy prehodnotia svoje rozhodnutie a zásada, ktorá ho navždy pripravila o život slobodného človeka zrazu zmizne. Ak by dostal možnosť byť opäť voľný, jeho kroky by smerovali k rodine. Našiel by si priateľku a žil slušne. Najviac zo všetkého ľutuje vzťahy so svojou rodinou a prerušené kontakty.
Jeho dni v leopoldovskej väznici ubehajú rýchlo pri práci. Šije topánky. Zvyšok času trávi tým, že číta knihy, počúva rádio a sem-tam si pozrie film v televízii. Keďže sa rád túla vo svojich myšlienkach, požiadal o samostatnú celu, v ktorej má svoj pokoj.
Pár týždňov po tom, čo poslal posledný list Dávidovi Kičinovi prišlo rozhodnutie zo súdu. Zamietli mu jeho odvolanie a tak zhasla aj jeho posledná nádej na to, že niekedy opustí väzenie. O tom, či bol odsúdený spravodlivo, si urobte obraz sami. On v tom má jasno. Svoju minulosť ľutuje, no poučil sa. A stále dúfa, že sa jedného dňa prebudí do Slovenska bez zásady „trikrát a dosť“.