Čo všetko prezrádza ľudská tvár?

Aj keď väčšina vedcov fyziognómiu, čiže umenie čítať charakter človeka z jeho tváre, nepovažujú za skutočnú vedu, nájdu sa experti, podľa ktorých sa z tváre fakticky dajú vyčítať mnohé dôležité informácie o ľudskej osobnosti. Carmen E. Lefevre z University College v Londýne ľudí uisťuje, že na našom vzhľade sa podpisujú gény, hormóny i životný štýl a aj to môže byť „zrkadlom“ charakteru a osobnosti. Existuje niekoľko vedeckých štúdií, ktoré potvrdzujú, že tvár môže o človeku veľa prezradiť a my si dnes predstavíme 7 kuriozít, ktoré z nej možno vyčítať.

 

Tvar tváre

Vedci zistili, že existuje spojitosť medzi tvarom tváre a dominanciou. Keith Welker z University of Colorado potvrdil, že istá hodnota dokáže predpovedať, či budete v živote úspešní alebo nie. Ak chcete zistiť, či máte predpoklad k úspechu, odmerajte si vzdialenosť medzi medzi ušami a zároveň vzdialenosť medzi obočím a hornou perou. Pomer týchto dvoch čísel je ukazovateľom šance na úspech. Pokiaľ vám vyjde hodnota 2, vaše šance sú priemerné, ak hodnota menej ako 2, vaše šance sú nízke, no a v prípade, že vám vyjde číslo väčšie ako 2, s najväčšou pravdepodobnosťou sa vám v živote podarí byť úspešnými.

Lícne kosti

Vedci z University College v Londýne prišli na to, že muži s výraznými lícnymi kosťami majú viac testosterónu, čo znamená, že sú aj prirodzene agresívnejší a dominantnejší, no zároveň sú aj príťažlivejšími pre ženy. Toto si uvedomuje aj filmový priemysel, čo je dôvodom, že do rol „alfa-samcov“ obsadzujú práve hercov s takými lícnymi kosťami.

 

Vrásky

Aj vrásky dokážu o človeku čo-to poodhaliť a to nielen čo sa týka veku, ale aj nášho charakteru a minulosti. Pri akýchkoľvek emóciách totiž pracujú rôzne svaly na tvári a tak sa postupom času ukáže, či sme sa v minulosti viac trápili, hnevali alebo smiali. Ak má človek vrásky pri vonkajších kútikoch očí a pri kútikoch úst, znamená to, že sa veľa smial, naopak ak má vrásku alebo vrásky medzi obočím, vypovedá to o tom, že má za sebou mnoho negatívnych či tragických udalosti.

 

„Lepší“ profil

Každý človek považuje jeden zo svojich profilov za lepší, čo je dôvodom, že sa do tejto polohy nastavuje napríklad pri fotení. Tím vedcov z University of South Australia však prišiel so zaujímavou štúdiou, ktorá dokazuje, že nejde iba o to, ktorý profil sa nám viac páči. Rozsiahlou analýzou sa im totiž podarilo zistiť, že umelci a psychológovia sa fotia zásadne z ľavej strany, zatiaľ čo lekári, inžinieri či matematici uprednostňujú pravý profil.

 

Veľkosť nosa

Určite ste už počuli kdečo v súvislosti s nosom a nie všetko musí byť pravda. Teraz však ide o odbornú štúdiu, ktorá bola dokonca publikovaná aj v Journal of Craniofacial Surgery. Štúdia sa venovala podrobnej analýze 1700 ľudských tvári, pričom sa zamerala na nosy. Výsledky, ktoré neskôr priniesla boli skutočne prekvapujúce – zistilo sa, že veľkosť nosa priamo súvisí s tým, aký sme ambíciozni. Tí, ktorí majú väčší nos, majú aj väčšie ambície a naopak. Zaujímavé fakty sa zistili aj o špičke nosa. Ľudia, ktorí majú špičku nosa väčšiu, vedia lepšie hospodáriť s peniazmi, zatiaľ čo tí, ktorí majú malú špičku nosa, mávajú finančné problémy a mnohokrát nedokážu ušetriť ani menšiu čiastku.

 

Výraz tváre

Aj obyčajná selfie dokáže mnoho prezradiť o našej osobnosti. Lin Kee z Nanyang Technological University v Singapure analyzovala selfíčka ľudí, ktorí boli následne podrobený psychologickým testom. Na základe vyhodnotení sa neskôr ukázalo, že tí najviac priateľskí ľudia sa fotia často zospodu, pozitívni a otvorení ľudia robia na selfíčkach rôzne grimasy a neurotici najčastejšie robia duckface.

 

Efekt Doriana Graya

Pokiaľ vám efekt Doriana Graya nič nehovorí, prípadne ste o ňom počuli, no nepoznáte ho, najlepšie ho pochopíte po prečítaní knihy Portrét Doriana Graya od Oscara Wilda. V jednoduchosti by sa o tomto efekte dalo povedať, že nezávisle od toho, či chceme alebo nie, náš charakter sa podpisuje na tom, ako vyzeráme. Napríklad aj jednovaječné dvojičky, ktoré sa na vlas rovnaké, sa vekom začínajú stále viac a viac líšiť. To nie je spôsobené genetikou, ale životným štýlom, aký vedú. Podobné názory zastával aj uznávaný filozof Friedrich Nietzsche, ktorý tvrdil, že škaredý ľudia v zásade nebývajú dobrými, zatiaľ čo tí krajší nimi často bývajú…

 

 

Zdroj: Bright Side