Klocher.sk
Magazín, ktorý tvoríme spolu

V okovách- príbeh desiatich doživotne odsúdených väzňov sediacich v Leopoldove

Časť 1: Miroslav Borbély

Pri čítaní týchto riadkov si neoddýchnete. Ponoríte sa do mrazivej temnoty mužov, ktorí žijú s tým, že už možno nikdy neuvidia svetlo slobodného sveta. Nezacítia ako chutí voľnosť, aké je to posedieť si na terase s priateľmi alebo zacítiť jemný morský vánok. Pravdepodobne nikdy neopustia múry Leopoldovskej väznice a ak áno, budú len premiestnení do inej.  V desiatich dieloch vám prinášame spovede desiatich doživotne odsúdených väzňov, ktorých pred pár rokmi vyspovedal slovenský spisovateľ Dávid Kičin.

Zdroj: TASR

Leopoldovská väznica je jednou z najstarších na Slovensku, čomu zodpovedá aj jej história. V sedemnástom storočí ju dal postaviť Leopold I. Mala slúžiť ako pevnosť na obranu pred Turkami. V roku 1855 bola prestavaná na väznicu. Najväčšiu v Uhorsku. Po víťaznom februári sa stala jednou z najhorších väzníc v Československu. Bola plná politických väzňov. Mučeniu tu bol podrobený aj samotný prezident Gustáv Husák.

Po tom, ako prezident Havel 1.januára 1990 udelil amnestiu viac ako 8000 odsúdeným na Slovensku, v Leopoldovskej väznici ostalo stále viac ako 1700 väzňov. A to sa im nepáčilo. Prvá vzbura z 6.januára bola potlačená, zatiaľ čo počas druhej, ktorá začala 1.marca, sa podarilo 217 väzňom zabarikádovať a neskôr obsadiť blok s kuchyňou. Z nástrojov z dielní si vyrobili zbrane. Proti buričom zakročilo viac ako tisíc príslušníkov policajného zboru a vojska. O život prišiel jeden väzeň, zranených bolo 29 vzbúrencov a 11 zasahujúcich príslušníkov. Ďalšia vzbura prišla 23.novembra, keď z väznice ušlo sedem odsúdených, na čele s Tiborom Polgárim. Zabitých bolo päť strážcov a jeden väzeň.

Dnes patrí väznica nielen k najstarším, ale aj najväčším na Slovensku, čo sa týka kapacity, rozlohy aj počtu personálu. Pred dvoma rokmi si tu svoj trest odpykávalo 1263 väznených osôb.

Prvým doživotne odsúdeným mužom, o ktorom budeme písať je Miroslav Borbély. Nie veľmi výrečný, stručne odpovedajúci väzeň. Najvyšší trest odňatia slobody dostal za dvojnásobnú vraždu. Svoj rozsudok si vypočul 21.júna 2010. Takmer dva roky po vykonaní skutku. . „Miroslava Borbélyho odsudzujeme na doživotie,“ znerlprávoplatný rozsudok. Rodinný príslušníkom vyhŕkli slzy. Odsúdený Miroslav len neveriacky krútil hlavou. Výška trestu zaskočila aj jeho a v zapätí sa odvolal. Pred súdom tvdil, že spáchal iba jednu vraždu.

Odsudený Miroslav, Zdroj: pluska.sk

Na konci októbra 2008 sa v obci Kolta stretol Miroslav s dvoma mužmi, Zdenom a Erikom, spolu s ktorým prišla aj jeho priateľka, 22- ročná Miriam. Po odchode z pohostinstva vylákali Miro so Zdenom Erika do jedného rodinného domu v dedine. Keď vošiel dnu, Miroslav ho strelil do hlavy. Potom priviedli do domu aj Miriam. Zabili ju dvoma výstrelmi do hrudníka a hlavy. Obe telá zabalili do spacích vakov, igelitu, zviazali špagátmi a hodili do štrnásť metrov hlbokej studne.

Studňa kde našli obete, Zdroj: pluska.sk

Po čase si zmiznutie Erika a Miriam všimli ich príbuzní. Bezmocnosť polície pri pátraní ustúpila, keď sa zistilo, že z oboch účtov niekto opakovane vyberá maximálne denné limity. V spolupráci s finančnou políciou sa im podarilo zadržať Miroslava Borbélyho.

Počas domovej prehliadky našli v jeho byte zbraň, kreditné karty aj osobné doklady Miriam a Erika. Ich telá sa podarilo nájsť až po štvrť roku. Obe osoby boli zavraždené zbraňou, ktorá bola nájdená v Miroslavovom byte. Na súde sa však priznal iba k Erikovej vražde. Odsúdený bol však za smrť oboch a Zdeno bol z účasti na vraždách úplne oslobodený.

„Priznal som sa k vražde Erika a Mirku som dostal ako bonus.“

 

Zabitá Miriam, zdroj:pluska.sk

Svoj život vo väzení aj samotný skutok opisuje veľmi stroho.  V liste pre Dávida Kičina nechce rozoberať svoje súkromie ani terajšie vzťahy vo väzení. Nemá najobľúbenejšieho „kamoša“ a ani nikoho, koho by nenávidel. Dni v týždni trávi tým, že šije topánky. V televízii mu bežia dookola štyri programy. Ak nad niečím premýšľa, väčšinou myslí na rodinu. Na sny, ktoré sa mu v noci vkrádajú do hlavy si väčšinou nepamätá. No a ako sa vyjadril k dvojnásobnej vražde, ktorá navždy zmenila nie len jeho život?

„Mirkina smrť mi je veľmi ľúto, ale nemohol som tomu zabrániť, bohužiaľ. Čo sa týka Erika, tak to nebol mladý pracujúci človek, ale obyčajný mafiánsky hajzel. Či ľutujem, že som zastrelil človeka, ktorý chcel zastreliť mňa?“

Na svoju obhajobu dodáva, že Erika naozaj zavraždil, no s Miriaminou smrťou nemal nič spoločné. Vraj na to existovali aj dôkazy. Ale „spravodlivosť“ to chcela inak. Cíti krivdu najmä preto, pretože aj napriek skutočnosti, že sa priznal, jeho rozsudku to nepomohlo. Je jasný. Zrejme svoj život strávi za mrežami. Nech už to bolo akokoľvek, život dvom mladým ľuďom to nevráti.

 

AUTOR: Monika Šuchova

Zdroje:

http://www.pluska.sk/slovensko/krimi/za-smrt-erika-miroslavy-dozivotie.html

KIČIN, Dávid. Zatratení: Spovede väzňov odsúdených na doživotie. Bratislava: Vydavateľstvo Dixit, 2014. ISBN 978-80-89662-08-1

 

Mohlo by sa vám páčiť

Na personalizáciu obsahu, poskytovania služieb sociálnych sietí a analýzy návštevnosti využívame súbory cookie. Používaním webu súhlasíte s používaním cookies a spracovaním súvisiacich osobných údajov. OK Viac informácií