Klocher.sk
Magazín, ktorý tvoríme spolu

Jazero Loch Ness a Lochnesska príšera. Záhada, o ktorej hovorí celý svet

Možno ste už počuli o Lochnesskej príšere, ktorá sa má nachádzať v jazere Loch Ness.

Ako vznikli takéto dohady?

Jazero Loch Ness bolo dlhšie nepozorovateľné, až pokým nebola vyrúbaná značná časť stromov v okolí. Od vtedy bol nádherný výhľad na toto jazero a prichádzalo tu čoraz viac a viac turistov. Prvá väčšia zmienka o tejto príšere pochádza z roku 1933, kedy manželia Mackayovci videli príšeru v „celej kráse“, teda celá vyzerala ako veľryba. Po tejto prvej správe sa okamžite nahrnulo do oblasti Lochnesského jazera viac turistov.

Lochnesske jazero, ktoré nie je celé prebádané, ma hĺbku do 300 metrov a pre rašelinu nevidno na dno.

Najnovšie si ich početný výskyt poznačil Gavin Maxwell, ktorý sa dobrovoľne odobral do vyhnanstva k západným brehom Škótska. Jeho priatelia a zamestnanci videli tiež nejaké bytosti, ktoré sa mali podobať tejto Loch Nesskej príšere. Tieto správy pochádzali od ľudí s obrovskými skúsenosťami o flóre a faune západných brehov Lochnesskeho jazera. Overiť ich vierohodnosť sťažovala najmä subjektivita, lebo je veľmi ťažké posúdiť, hlavne nad vodou, veľkosť predmetu, jeho vzdialenosť a rýchlosť. Aj sama voda jazera môže vyvolať zmyslový klam. Obrovská masa vody je niekedy taká pokojná, ako more takmer nikdy nebýva, ale vysoké brehy vrhajú na jazero hlboké tiene, ktoré sa v ňom zrkadlia. Napríklad vlny, ktoré spôsobil čln, sa môžu z istého miesta na brehu javiť ako čnejúce, hoci samotná loď už dávno zmizla z dohľadu.

Ako dopadli pozorovania?

Napriek spomenutým ťažkostiam sa vďaka tlači, amatérom a organizovanému výskumu zo strany Úradu na prieskum LochNessu, ktorý pôsobil v rokoch 1962 až 1972, podarilo zozbierať pozorovania tisícov očitých svedkov. Ich opisy sa nápadne zhodujú.

Podrobné informácie o štyridsiatich dvoch pozorovaniach z rokoch 1923 a 1933 podáva vo svojej práci Lochnesská príšera  prvý kronikár pozorovaní poručík Rupert Gould. Podľa jeho názoru uviazol v jazere jediný exemplár. Existuje aj iný názor, a to pani Constance Whiteovej, ktorá sa zaoberala taktiež touto záhadou. Podľa nej sa nachádzajú v jazere viaceré exempláre. Teda ľudia, ktorí videli túto príšeru nemuseli vidieť len jednu a tú istú.

Dôveryhodnosť fotografii a videii?

Okrem pozorovaní sú k dispozícii aj fotografie povrchu. Aj napriek tomu, že fotografia nemusí postačiť ako jednoznačný dôkaz.

Zábery, ktoré sú urobené menším fotoaparátom, poskytujú menej informácii, ako zábery z väčšieho fotoaparátu. Taktiež treba myslieť na to, že fotografia sa dá ľahko sfalšovať.

Filmové zábery sa falšujú oveľa horšie ako fotografie, a hoci ich vierohodnosť sa dá tiež spochybniť, ich dôkaznosť je väčšia. Napríklad jeden zo záberov, ktorý natočil TimDinsdale pri ústi rieky Foyers. Na filme vidieť hrb, ktorý sa najprv pomaly a potom rýchlejšie ponára v zornom poli kamery. Druhý záber urobil pri príležitosti Lochnesskej expedície v roku 1967, trinásteho júna, Richard Raynor, a je zaujímavý aj vďaka svojej výbornej kvalite. Film nakrútil na severnom konci jazera oproti Doresu a ukazuje vlnu, na ktorej hrebeni sa občas objaví masívne telo, a potom, keď sa v zornom poli objaví čln, sa ponorí. Raynor sa prikláňa k názoru, že na filme vidieť vydru. Hoci podľa strediska leteckého prieskumu, ktoré je v leteckom prieskume veľmi spoľahlivé, je časť zvieraťa, ktorú nad vodnou hladinou aspoň dvojmetrová a taká veľká vydra by si mala zaslúžiť pozornosť.

Roku 1970 sa pri prieskume začalo uplatňovať fotografovanie pod vodou. Teoreticky je to veľká príležitosť, pretože cieľový objekt možno fotografovať v celej veľkosti v profile. Prakticky však dochádza k tomu, že vo vode bohatej na rašelinu sa veľmi zhoršuje viditeľnosť a podvodný výstroj obmedzuje zorné pole. Toto veľmi komplikuje hodnotenie záberov pod vodou. Dr. Robert Tines z Bostonskej akadémie aplikovaných vied urobil zaujímavé zábery v roku 1975.

Kamera spustená z lode snímala zväčša dno lode, ale existuje šesť záberov, na ktorých sa ukazuje čosi iné. Na dvoch záberoch je určite živá bytosť. Jeden je dostatočne symetrický na to, aby sa dal pokladať za hlavu živej bytosti. Viditeľné sú aj dva „rohy“, ktoré podľa istých názorov majú slúžiť na dýchanie tohto zvieraťa pod vodou.

12788453_959948167418074_261773767_o (1)

Existuje táto príšera? Alebo sú to iba fámy? Každý máme iný názor a treba sa nad tým zamyslieť.

Mohlo by sa vám páčiť

Na personalizáciu obsahu, poskytovania služieb sociálnych sietí a analýzy návštevnosti využívame súbory cookie. Používaním webu súhlasíte s používaním cookies a spracovaním súvisiacich osobných údajov. OK Viac informácií