Pred dvoma tisícročiami kvitlo na území dnešnej Sýrie záhadné mesto Palmýra. Vo východnej polovici rímskeho impéria nebolo monumentálnejšieho sídla. Stotisíc obyvateľov Palmýry žilo uprostred púšte a historici si po celé generácie lámali hlavy, čo držalo mesto pri živote.
Čo robili obyvatelia tohto rímskeho mesta? Čím sa živili? A ako to, že práve tu, viedla jedna z najdôležitejších obchodných ciest?
Odpovede na tieto otázky nám môžu dať sýrsky a nórsky archeológovia. Môžeme sa presvedčiť opäť o tom, akí boli naši predkovia vynaliezaví a ako zvládali veci spojené s prírodou lepšie ako ľudia dnes.
Tým vedcov pod vedením Christiana Meyera z univerzity v Bergene zvolil k rozšíreniu záhad spojených s dávnym rozkvetom Palmýry trochu netradičný prístup. Archeológovia nekopali priamo v meste, ale rozhodli sa preskúmať rozsiahle oblasti na sever od dávneho sídla. Pre detailnú orientáciu využili satelitné snímky. Na nich potom hľadali objekty pochádzajúce z antických dôb. Vedci tak získali prehľad o tom, ako vyzeralo a ako sa menilo zázemie tohto veľkého rímskeho mesta.
Veľkým prekvapením bolo odhalenie značného počtu dávno zaniknutých dedín z antických dôb. Najväčší zvrat v pátraní po tajomstvách Palmýry však priniesol objav zbytkov množstva vodných nádrží v každej obci. Celé generácie vedcov sa mýlili, keď považovali Palmýru za mesto uprostred púšte. Okolo sa rozkladala suchá step zarastená trávou. Vďaka tomu voda z dažďových zrážok nenasiakla hlboko do zeme, ale stekala po povrchu a vytvárala dočasné nádrže a hrádze. Tak získavali aj výdatné zásoby vody na obdobia sucha.
Voda neslúžila len ľuďom, ale bola využívaná aj k zavlažovaniu. Tým bol zase zaistený prísun potravín. Poľnohospodári spolupracovali s kočovníkmi tak, že ich v období sucha nechali pásť ich stáda ako zber polí a za odmenu im bol trus ako hnojivo.
Obchodníci alebo vydierači?
Palmýra ťažila aj z politického rozloženia síl v oblasti. Krajinu na západ od mesta a jej prechádzajúce obchodné cesty ovládali Rimania. Na východ od mesta ovládali obchodné tepny Peržania. Suché stepi sa ponúkali putujúcim karavánam ako voľný priestor. Tu ale už čakali na obchodníkov obyvatelia Palmýry a ich spojenci. Ponúkali karavánam svoje služby ako napríklad nákladné a jazdecké zvieratá, ochranu tovaru alebo sprievodcu. Za všetko si samozrejme nechali platiť. Ponuka služieb asi zrejme hraničila s vydieraním. Obyvatelia vyťažili zo strategicky významnej polohy svojho mesta maximum. Vybudovali obchodné impérium s hustou sieťou väzieb a ciest a z nej čerpali svoje bohatstvo.
Pre súčasný svet, ktorý má problémy s nedostatkom potravín, má výskum antickej Palmýry ešte jeden dôležitý aspekt. Väčšina dnešných poľnohospodárov by sa v suchých stepiach okolo mesta neuživila. Chýbala by im totiž vlaha. Umenie zachytiť prívalové zrážky a následne ich vodu využiť pre dlhé obdobia sucha upadlo v zabudnutie. Archeologický výskum ich pomáha priviesť späť k životu. Dnešným obyvateľom aridných oblastí by sa mnohé tieto skúsenosti obyvateľov Palmýry nepochybne hodili.
Zdroj: vtm.e15.cz
Obrázky – 1., 2.