Ako správne komunikovať s deťmi, aj keď žiadne nemáte

Ako správne komunikovať s deťmi, aj keď žiadne nemáte

Nepýtajte sa ich, čo dnes robili v škole: to je ako žiadať dospelého, aby vám povedal, čo robil pred dvomi rokmi. Tu je pár konverzačných rád pre bezdetných ľudí a tých, ktorí sa obávajú zariadiť si vlastné potomstvo.

Deti ma strašia a zatiaľ ich nemám. Väčšina mojich blízkych priateľov sa rozhodla stať rodičmi a ich potomkovia sú odvtedy súčasťou našich spoločných plánov. Nemôžem povedať, že som si vždy užívala komunikáciu s deťmi alebo som ju vyhľadávala. A neprišlo to samo od seba.

Často sa mi pri nich menila nálada. Keď som sa s nimi rozprávala, mala som hlas asi o tri oktávy vyšší a nemala som ani svoj prízvuk. Chcela som byť ako dobrý strýko Večerníček, ale v skutočnosti som znela ako kanárik Tweety.

Bezdetné ženy a deti

Moju nekonformnosť pri deťoch podporil aj názor spoločnosti, ktorá vníma bezdetné ženy negatívne. Mám rada deti! Ale nikdy som nevedela, ako sa mám pri nich uvoľniť.

Postupom času sa však veci začali meniť. Pamätám si, ako som začala cítiť materinský cit voči tínedžerkám v autobusoch, vlakoch a na uliciach. Odrazu som vedela, ako sa mám s nimi rozprávať. Ale malé deti mi zabrali viac času. Potrebovalo to tréning, snahu a taktiku. Uvedomila som si, že deti nie sú úplne odlišný druh ako my dospelí. Tu je zopár rád, ktoré som sa naučila.

Stoj rovno, nedávaj sa na ich úroveň

Deti z tvojho postoja musia cítiť autoritu, nadradenosť a rešpekt. Zároveň im tým ukážete, že ich viete ochrániť a byť zároveň priateľský.

Netlač na pílu!

Niekedy je dobré dať bokom vášho “vnútorného snaživca“ pre dobro vlastnej príčetnosti, hlavne preto, lebo deti vás rýchlo označia ako neúprimných, vycítia zúfalstvo, ako psi cítia strach. Pri deťoch je snaha tým najdôležitejším. Musíte sa otvoriť, zmierniť a ukázať im, že aj vy v sebe skrývate malé dieťa.

PREČÍTAJTE SI TIEŽ  Toto sú najkurióznejšie fotografie detí na svadbách. Výber vás (možno) pobaví

Nepýtaj sa hlúpe otázky

“Ako dnes bolo v škole?” Dostala som štandardné odpovede detí už toľkokrát, až som si napokon uvedomila, že sa pýtam masívne nudnú otázku. Školský deň trvá večne, keď máš deväť rokov. Je to také isté, ako keď sa spýtate dospelého, čo robil v roku 2014. Nie je šanca, že si to budete pamätať. Dávajte radšej prednosť otázkam takého typu, ktoré ich rozptýlia od každodenných starostí školy.

Byť “neskutočný”

Deti rozmýšľaním nezaujmete. Za to fantáziou a humorom áno! Malí ľudkovia preferujú zábavnú konverzáciu najmä preto, že je to omnoho menej náročná aktivita na psychiku ako vážna konverzácia. A pre nás dospelých zase nie je problém vypustiť svoje “vnútorné dieťa.”

Zdroj: The Guardian

Google+ Linkedin