fbpx
Klocher.sk
Magazín, ktorý tvoríme spolu

Amazonský dažďový prales ako hlavný producent uhlíka? Hrozí bod zlomu

Výsledky desaťročnej štúdie amazonského pralesa o skleníkových plynoch zarmucujú. Ukázalo sa, že až jedna pätina amazonského dažďového pralesa vypúšťa do ovzdušia viac oxidu uhličitého než absorbuje.

Máte tip? napíšte nám mailom

Jednou z hlavných príčin tohto javu je odlesňovanie. Kým stromy rastú, oxid uhličitý z atmosféry skutočne absorbujú. Vypílené stromy však robia opak. Amazonský dažďový prales tak stráca svoju hlavnú funkciu.

Z amazonského dažďového pralesa v posledných rokoch miznú milióny stromov. Dôvodom je ťažba dreva či požiare. Výsledky dlhodobej štúdie dokazujú, že je to skutočný problém. Amazonský dažďový prales sa podľa najnovších zistení môže veľmi rýchlo zmeniť na hlavný svetový zdroj uhlíka. Účel tohto pralesa by sa tak prevrátil hore nohami.

Amazonský dažďový prales ako zdroj uhlíka

Tím vedcov vedený Lucianou Gattiovou, výskumnou pracovníčkou brazílskeho Národného inštitútu pre vesmírny výskum, každé dva týždne meral skleníkové plyny lietaním ponad rôzne časti Amazonky. Využívali pritom špeciálne senzory, ktoré zaznamenávali množstvo plynov. Zistili, že väčšina dažďového pralesa si stále uchováva schopnosť absorbovať veľké množstvo oxidu uhličitého.

Jedna časť lesa, ktorá je do veľkej miery odlesnená, o túto schopnosť prišla. Táto juhovýchodná časť pralesa, ktorá predstavuje asi 20 percent z celej pralesnej plochy, sa stala zdrojom uhlíka. „Každý rok je to horšie. Nezáleží na tom, či je teplý alebo mokrý rok,“ uviedla Gattiová. Je viac pravdepodobné, že z pralesa sa stane celosvetový zdroj uhlíka, než to, že by ho zaplavila voda alebo by vyhorel.

Prečítajte si tiež:
Rozsvietili vianočný stromček: V Bratislave začali vianočné trhy

Hrozí bod zlomu?

Odlesňovanie je hlavnou príčinou, prečo stromy vypúšťajú do ovzdušia oxid uhličitý namiesto toho, aby ho absorbovali. To totiž dokážu len živé stromy, vypílené stromy to nedokážu. „Je to veľmi znepokojujúce, pretože by mohlo ísť o začiatok významného zvratu,“ poznamenal spoluautor štúdie Carols Nobre. Domnieva sa, že v priebehu 30 rokov sa z dažďového pralesa stane púšť.

Vedci po celé desaťročia varovali pred takzvaným „Amazonským bodom zlomu“, bodom, keď les stratí schopnosť obnoviť sa a začne vypúšťať viac uhlíka, než ho absorbuje. „Amazonský dažďový prales bol v 80. a 90. rokoch veľmi dobrou záchytkou uhlíka, pretože spotreboval dve miliardy ton oxidu uhličitého ročne,“ vysvetlil Nobre. Dnes je to len 1 až 1,2 miliárdy ton ročne.

Treba konať rýchlo

Nobre zároveň varuje, že ak odlesňovanie pralesa prekročí 20 až 25 percent a globálne otepľovanie bude aj naďalej pokračovať závratným tempom, planéta Zem sa dostane do bodu zlomu. „V súčasnosti je odlesňovanie v rozmedzí 17 percent,“ dodal Nobre na porovnanie. Názory na to, kedy presne by mohlo dôjsť k spomínanému bodu zlomu, sa medzi expertmi líšia.

Prečítajte si tiež:
Porušila svoje zásady a obedovala z plastov: Je Greta Thunberg farizej? 

Niektorí si myslia, že ak priemerná teplota v dôsledku globálneho otepľovanie nevzrastie o viac ako tri stupne, stane sa to koncom storočia. Iní sa domnievajú, že bod zlomu spustí odlesňovanie, ktoré vrastie nad 20 percent už v priebehu najbližších desiatich rokov. Záchrana amazonského pralesa je prvoradým cieľom aj pre brazílskeho prezidenta. Experti varujú, že čas je v tomto prípade veľmi dôležitý.

Máte tip? napíšte nám mailom
Zdroj BBC

Na personalizáciu obsahu, poskytovania služieb sociálnych sietí a analýzy návštevnosti využívame súbory cookie. Používaním webu súhlasíte s používaním cookies a spracovaním súvisiacich osobných údajov. OK Viac informácií