Viete, čo predchádzalo Augustu ’68? Pozrite si prehľad historických udalostí
Tento dátum sa často spomína. Viete však, aká bola v našom štáte v tom období situácia, kto bol Dubček, Biľak či Brežnev?
Medzi množstvom veselých zaujímavostí a odľahčených tém sme sa dnes rozhodli pridať aj tento článok – pretože si myslíme, že každý by mal poznať históriu svojho národa. A povedzme si pravdu: keby sa nás teraz niekto spýtal, čo vieme o Auguste ’68, čo by sme vedeli povedať? Možno by sme zo seba dostali dve-tri vety o tom, že tomu predchádzala Pražská jar a v auguste na naše územie prišli tanky. To je asi tak všetko.
A pritom to boli udalosti, ktoré by mali pohnúť každým z nás.
Slovensko si pripomína už pol storočia od invázie sovietskych a spojeneckých vojsk na územie Československa (ČSSR) v noci z 20. na 21. augusta. Pozrite si chronológiu udalostí spred 50 rokov, ktoré predchádzali obsadeniu ČSSR a ktoré vošli do dejín pod pomenovaním Pražská jar.
3. – 5. januára
Plénum ÚV KSČ rozhodlo oddeliť funkcie prvého tajomníka ÚV KSČ a prezidenta republiky. Prezident Antonín Novotný bol zbavený funkcie prvého tajomníka ÚV KSČ. Na menovaní jeho zástupcu sa predsedníctvo nemohlo dohodnúť. Vďaka kompromisu bol zvolený dovtedajší prvý tajomník ÚV KSS Alexander Dubček.
22. – 24. februára
Na oslavy 20. výročia Víťazného februára, teda uchvátenia moci komunistami, prišiel do Prahy najvyšší sovietsky predstaviteľ Leonid Iľjič Brežnev. Vyslovil nespokojnosť s politickým vývojom v ČSSR a prinútil Dubčeka, aby zmenil text svojho prejavu, ktorý pripravil na slávnostné zasadanie ÚV KSČ, lebo považoval niektoré jeho formulácie za nesprávne.
22. marca
Verejnosťou neobľúbený Antonín Novotný rezignoval na funkciu prezidenta štátu.
23. – 24. marca
V Drážďanoch sa konalo stretnutie vedúcich predstaviteľov Bulharska, Maďarska, NDR, Poľska a ZSSR s československou delegáciou, ktorú tvorili Alexander Dubček, Jozef Lenárt, Oldřich Černík, Drahomír Kolder, Vasiľ Biľak. Odznela tu kritika pomerov v ČSSR, ktoré boli označené termínom plazivá kontrarevolúcia.
29. marca
Popri Zväze spisovateľov vznikol Klub nezávislých spisovateľov. Na jeho čele bol Václav Havel, dramatik a po Novembri ’89 prezident Česko-Slovenska, resp. Českej republiky.
30. marca
Národné zhromaždenie na návrh Alexandra Dubčeka zvolilo za prezidenta republiky Ludvíka Svobodu. Symbolicky položil vence na hroby svojich predchodcov Klementa Gottwalda a Antonína Zápotockého, ale i Tomáša G. Masaryka a Edvarda Beneša.
1. – 5. apríla
Na zasadaní ÚV KSČ bol prijatý Akčný program KSČ, ktorý obsahoval posilnenie slobody tlače, dostupnosť spotrebného tovaru a možnosť vlády viacerých strán. Na dva roky naplánované zmeny sa mali týkať oblasti občianskych práv, politického systému, ekonomiky a kultúrnej a zahraničnej politiky. Naplánovaná bola aj postupná federalizácia štátu na dve rovnoprávne časti.
5. apríla
Vznikol Klub angažovaných nestraníkov (KAN).
8. apríla
Vymenovaná bola nová vláda, na čele ktorej stál premiér Oldřich Černík.
18. apríla
Z funkcie predsedu Národného zhromaždenia odstúpil Bohuslav Laštovička a nahradil ho Josef Smrkovský.
24. – 25. apríla
Do Československa prišiel hlavný veliteľ Varšavskej zmluvy Ivan I. Jakubovskij, ktorý rokoval o vojenskom cvičení na našom území plánovanom na máj, hoci pôvodný termín bol október. Minister obrany Martin Dzúr odmietol konanie cvičenia, ale Predsedníctvo ÚV KSČ mu 30. apríla uložilo urýchliť jeho prípravu.