fbpx
Klocher.sk
Magazín, ktorý tvoríme spolu

Berlínsky múr: Pred 30 rokmi padol symbol studenej vojny

Berlínsky múr rozdeľoval viac ako 28 rokov nielen Berlín, ale aj celý bipolárny svet. Tu je niekoľko zaujímavosti o železnej opone. 

Berlínsky múr meral 155 kilometrov a 28 rokov rozdeľoval Berlín na dve polovice. Rozdelil rodiny aj priateľov. V roku 1949 sa územie Nemecka začalo meniť. Krátko po vzniku Nemeckej spolkovej republiky (NSR) vznikla aj Nemecká demokratická republika (NDR). Jedným z dôvodov na začatie budovania Berlínskeho múru bol odchod Nemcov z východnej časti Berlína do jeho západnej časti. Stranícke a štátne orgány NDR sa rozhodli urobiť opatrenia, aby občania NDR nemohli cez Berlín odchádzať do NSR.  

Berlínsky múr rozdelil rodiny

Berlínsky múr stál medzi západnou časťou Berlína, ktorú spravovali USA, Veľká Británia a Francúzsko, a sovietskou východnou časťou. Bol to dôsledok porážky Nemecka v 2. svetovej vojne. Počas trvania železnej opony sa prakticky nič nedialo. Mnoho ľudí po snahe utiecť zo západnej či východnej časti Berlína zahynulo.

Do Berlína však zavítali aj vysokopostavení politici. Pamätná je návšteva prezidenta USA J. F. Kennedyho pri múre v roku 1963. Svoju reč ukončil nemecky:„Ich bin ein Berliner!“ („Som Berlínčan!“). Okrem neho sa pri najznámejšej bráne v Nemecku objavil aj ďalší prezident USA Ronald Reagan, ktorý 12. júna 1987 v Berlíne vyhlásil: „Pán Gorbačov, zbúrajte tento múr.“ V tom momente začal niekoľko tisícový dav radostne tlieskať.

Zbúral ho omyl

Berlínsky múr sa podarilo zbúrať kvôli omylu nemeckého straníka. 9. novembra 1989 sa uskutočnila tlačová konferencia člena politbyra vládnucej Jednotnej socialistickej strany Nemecka Güntera Schabowského.

Jedným z novinárov, ktorí sa brífingu zúčastnili, bol korešpondent talianskej agentúry ANSA Riccardo Ehrman.

„Z toho, čo Schabowski asi hodinu rozprával sa naozaj nedalo nič napísať. Boli to samé frázy o nutnosti reforiem, náprave chýb a vyvodení zodpovednosti za zlyhania v minulosti, aké sme od týchto straníckych funkcionárov počúvali stále,“ spomína si novinár.

https://www.instagram.com/p/B4sdUgCn9MV/

Všetko sa však zmenilo, keď novinári dostali priestor na otázky. Bol to práve Ehrman, ktorý sa Schabowskeho spýtal, či sa náprava chýb v minulosti bude týkať aj otázky cestovania z NDR do zahraničia. Vtedy politik znervóznel, začal hľadať papier a povedal, že má ohľadom cestovania nové informácie. Všetci novinári okamžite spozorneli a z nudnej tlačovej konferencie sa zrazu stala senzácia. 

 „No… povedali mi… teda rozhodli sme, že prijmeme nariadenie, podľa ktorého bude môcť každý občan Nemeckej demokratickej republiky vycestovať do zahraničia cez ktorýkoľvek hraničný priechod,“ dodal už pomerne dezorientovaný politik Schabowski.

Nebolo cesty späť

Novinári sa ho spýtali, kedy začne platiť nové nariadenie. Schabowski vyhlásil, že okamžite. Vtedy sa novinári rozbehli k telefónom, aby sa informácia čo najrýchlejšie dostala do celého sveta. Schabowski však nemal úplné informácie. Politbyro o spomínanom návrhu síce rokovalo, aj ho prijalo, ale zverejniť ho chcelo až na druhý deň. Navyše, podmienkou pre vycestovanie na západ malo byť pre občanov NDR aj naďalej získanie platných víz.

Informácia o možnom vycestovaní odznela v rádiu 9. novembra krátko po 19. hodine. O niekoľko hodín neskôr už prví obyvatelia začali hromadiť pri hraničných priechodoch. 

Pohraničníci, ktorí kontrolovali hranice nevedeli, čo majú robiť. Ľudia im začali vysvetľovať, že informácia o otvorení hraníc už zaznela v rozhlase a vyšla priamo od člena ústredného výboru strany, oni však nedostali žiadne rozkazy ani inštrukcie. Odolávali, no napokon ľudí na druhú stranu pustili. Berlínsky múr padol a v nasledujúcich dňoch sa začalo aj s jeho búraním.   

Zdroj: hnonline.sk 

 

Na personalizáciu obsahu, poskytovania služieb sociálnych sietí a analýzy návštevnosti využívame súbory cookie. Používaním webu súhlasíte s používaním cookies a spracovaním súvisiacich osobných údajov. OK Viac informácií

"