Úplne najviac

Dnes je všetko tak trochu ,,narýchlo“. Narýchlo varíme, pečieme, žehlíme (ak žehlíme), nakupujeme. Narýchlo si hľadáme ozajstných priateľov a dokonca sa aj narýchlo zaľúbime a ľúbime. Na vzťahy však netreba rýchlosť, ale práve naopak trpezlivý čas, pretože: Z hry na nedostupnú ženu sa stáva hra na okamžite získanú. Jednoducho, lacno a rýchlo.

Veď všetci chceme mať niekoho, kto sa ozve, kto sem tam povie milé slovo, ktoré nás zahreje a niekoho s kým môžeme bez výčitiek stráviť voľné noci. Nuž, ak žena chce veľmi ľúbiť, stačí naozaj málo. Sme to my, čo si po prvom rande (ak vôbec dáme mužovi priestor niečo zrealizovať a nie sme dominantnejšie my), predstavíme biele šaty, aká je jeho matka a rodina, a aké by to bolo spolu bývať. Sme zaľúbené do predstavy viac než do reálneho partnera. Veď konečne niekto!

Niekedy však stačí spomaliť. Prestať prehnane tlačiť na pílu a užívať si snaženie z druhej strany. Hoci už dávno neplatí, že muž by mal byť jediný, kto sa snaží, priestor by sme mu na to ponúknuť stále mali. Láska je predsa o kompromisoch a rešpektovaní sa navzájom.

Kiežby sa dala preskočiť zaľúbenosť a my by sme zistili či naozaj milujeme. Lenže o čom by to potom bolo? A bolo by to o niečom?

Zaľúbiť sa dnes už nie je nič ťažké. Niekomu stačí dobrý účes, pekné oblečenie, skvelé vyžarovanie, pár rovnakých názorov a sme chytení vo vlastnej pasci ilúzie lásky. Dôležité je ostať na zemi a príliš nelietať v oblakoch a hlavne dať všetkému čas. Zaľúbenosť ma svoje čaro práve v spoznávaní. Ani nie tak toho druhého ako seba samého. A vtedy, keď toto obdobie prejde a všetko sa bude vyvíjať práve tým pozitívnym smerom, príde niečo ešte lepšie.

Diagnóza lásky má viac riešení. Buď sa ňou nechať  zdravo ovládnuť alebo vycúvať, kým je čas. Pretože až potom láska bolí. Nuž, ale takí sme my ľudia. Niekedy príliš milujeme a niekedy tým príliš ubližujeme.

Foto: commons.wikimedia.org