Klocher.sk
Magazín, ktorý tvoríme spolu

Obyčajný deň patológa ČASŤ II: Samovražda v Leopoldove

Prvých pár kilometrov od poslednej adresy s nezabudnuteľným zážitkom som sa modlil, aby som dorazil na pumpu pri Štvrtku na Ostrove. Ručička palivometra bola úplne na dne. Natankoval som, kúpil som si dve čokoládové tyčinky a jeden Red Bull a vyrazil do toho Leopoldova.

Oktávia a nahrávka Elvisa monotónne priadli a cesta jedením tyčiniek a popíjaním Red Bullu pomerne svižne ubiehala. Okolo Zelenča ma už síce trošku zmáhala tá monotónnosť, ale liek od firmy Marlboro mi pomohol. Celkovo asi 45 minút jazdy. Pred pol druhou schádzam z diaľnice výjazdom na Hlohovec a oproti Šulekovu odbočím na Leopoldov. Ešte pred tou pumpou, pred ktorou na poli zastrelili pár rokov dozadu lupiča, čo ju chcel vylúpiť. Ale to bol iný príbeh. A tiež mal atmosféru…

Vchádzam do Leopoldova a tam je to do pevnosti hneď prvou odbočkou vpravo na takom akoby námestí. Autom sa dá dostať až pred hlavnú bránu. Je to masívna kovová brána osadená vo vchode do starobylej pevnosti tvarovanom do oblúka. Celkom impozantný pohľad. Láka ma spraviť si fotku na mobil, ale malá kamera nad dverami vľavo od vchodu mi hovorí, že niekto sa díva, tak upúšťam od tohto nápadu a podídem k dverám.

Cestou som si všimol auto policajného vyšetrovateľa z Trnavy. K úmrtiu v zariadeniach pre výkon väzby a výkon trestu odňatia slobody chodí vždy vyšetrovateľ policajného zboru a s ním aj policajný technik. A okrem nich kopa iných vyšetrovateľov zo zložiek, o akých ani netuším. Je to vždy háklivá záležitosť s vyšetrovaním okolo, keďže ide o také delikátne miesto. Sem do Leopoldova idem, myslím, už tretíkrát. Párkrát som bol aj v zariadení v Hrnčiarovciach nad Parnou, kde to má tiež svoju osobitú atmosféru.

Úmrtia v týchto zariadeniach bývajú obvykle v dôsledku náhlych chorobných stavov, úrazov, samovrážd a teoreticky i zavinením iných osôb. S tým posledným som sa ešte v praxi nestretol. Zvoním pri dverách, síce menších, ale, samozrejme, tiež kovových. Po otvorení elektrického zámku vchádzam dovnútra. Na tomto mieste asi s popisom skončím, aby som nevyzradil viac, ako mám. Ale prejdem prehliadkou, aj moja taška prejde prehliadkou a na chvíľu sa rozlúčim s mobilom.

V sprievode príslušníka zboru väzenskej a justičnej stráže prechádzam niekoľkými mrežami a dverami a dostávame sa na nádvorie. Na tých nádvoriach si vždy uvedomím bezútešnosť situácie obvinených a odsúdených sediacich za oknami budov naokolo. A tu na tú bezútešnosť dozerá vysokánsky komín hneď za bránou. Stojíte pri ňom a pripadáte si úplne malý. V minulosti tu bežala zrejme pomerne živá priemyselná výroba. Viem, že tu ešte stále nejaká beží, lebo som tu bol obhliadať väzňa, ktorému hlavu stlačil hydraulický lis. Nádvorie je, samozrejme, rozdelené na oddelené koridory a opäť prechádzame niekoľkými stanovišťami. V podstate som toho názoru, že sa odtiaľto nedá ujsť.

Môj sprievodca je milý chlap, s ktorým prehodíme pár zdvorilostných viet a približne ma oboznámi so situáciou. Malo by ísť o samovraždu muža v časti pre obvinených. Vyjdeme na niekoľké poschodie budovy a dostávam sa pred celu, v ktorej je telo. Zdravím policajného technika, s ktorým som tu bol tuším aj naposledy. Pozdravujem aj vyšetrovateľa, s ktorým sme robili pitvu malého dievčatka utopeného neďaleko odtiaľto. Cela je malá s poschodovou posteľou. Pán nechal dva listy na rozlúčku. Jeden v maďarčine a jeden v slovenčine určený sudcovi, ktorý viedol konanie vo veci pred súdom. Opäť, zdržím sa podrobností. Žiaľ, väčšina z nás musí za chyby platiť. Telo leží horeznačky na zemi zvesené zo škrtidla.

Na prvý pohľad má ryhu po škrtidle na krku pomerne širokú, možno 3 až 4 centimetre a nepravidelne vyznačenú. Smerom dozadu a nahor sa na oboch stranách stráca. Na posteli visí košeľa zmotaná do pásu, ktorý v oblúku padá nadol. Do neho si zrejme vložil hlavu a zaťažením váhou vlastného tela došlo k uplatneniu mechanizmov vedúcich k smrti. Ryha na krku zodpovedá svojím priebehom a tvarom škrtidlu. Navyše sú prítomné listy na rozlúčku a v cele bol umiestnený sám. Celá vec teda vyzerá ako samovražda, ale podľa zákona a, samozrejme, aj vzhľadom na situáciu, nariaďujem vykonanie pitvy. Lúčim sa na mieste a v sprievode môjho doterajšieho sprievodcu odchádzam niekde do kancelárie v útrobách hradného múru, kde sa nakoniec dostaví aj technik s vyšetrovateľom. Vedno opúšťame priestory a vonku pri aute si ešte zapálime jednu zdravotnú. Pospomíname všetko možné a lúčime sa. Je pol tretej ráno a odchádzam domov spať. Cestou sa mi bohovsky drieme, ale podarí sa mi došoférovať až domov a padám mŕtvy do postele. A z posledných síl ešte prosím všetky vyššie mocnosti, aby som si aspoň do rána mohol pospať.

Autor: MUDr. Tibor Bokor

Mohlo by sa vám páčiť

Na personalizáciu obsahu, poskytovania služieb sociálnych sietí a analýzy návštevnosti využívame súbory cookie. Používaním webu súhlasíte s používaním cookies a spracovaním súvisiacich osobných údajov. OK Viac informácií