Zdravotná sestra prehovorila: Týchto 5 vecí ľutujú umierajúci najčastejšie

Zdravotná sestra prehovorila: Týchto 5 vecí ľutujú umierajúci najčastejšie

reklama

Pokiaľ sme mladí a zdraví, ľútosť prejavovať nezvykneme, pretože ešte stále máme dosť času na zmenu. Ale nikto nikdy nevie, koľko času má…

Keď Američanka Bronnie Ware dlhé roky pracovala v zamestnaní, ktoré ju nenapĺňalo, vytýčila si jasný cieľ – nájsť si prácu, ktorá ju bude baviť a ktorá nechá v jej duši odozvu. Začala sa venovať starostlivosti o nevyliečiteľne chorých pacientov.

Každý deň bola v kontakte s pacientmi, ktorí svoj život už prežili. Počúvala ich životné príbehy a príhody. Prišla k zaujímavým postrehom a podelila sa s nimi na svojom blogu. Hovorí o piatich najčastejších vyslovených veciach, ktoré jej pacienti ľutovali:

reklama

5. Ľutujem, že som si nedovolil byť viac šťastný.

Je to zvláštne, ale toto je častou príčinou ľútosti. Mnoho ľudí si až na konci života uvedomí fakt, že šťastie je voľba. Celý život sa prispôsobovali a žili v zajatí vlastných starých zvykov. Ich emocionálny i fyzický stav sa im zdal pohodlný a tým sa stali jeho otrokmi. Strach zo zmeny ich nútil sa pred sebou i pred inými, že sú so svojim životom spokojní, no v hĺbke duši túžili do svojho života priniesť viac smiechu, radosti, hlúposti a bláznovstiev.

4. Ľutujem, že som neudržiaval vzťahy s priateľmi.

Mnohí až v posledných dňoch, hodinách a minútach svojho života pochopili ako veľmi sú priatelia dôležití. Bohužiaľ, k tomuto poznaniu prišli už príliš neskoro a ich priateľov sa nepodarilo včas vyhľadať. Uvedomili si, že šnúra každodenných všedných záležitostí ich omotala natoľko, že si nedokázali nájsť ani chvíľku pre tých, s ktorými nechceli opustiť do konca života. Väčšina ľudí ľutuje, že nevyvinula dosť úsilia a nevenovali dostatok času udržiavaniu vzťahov so svojimi priateľmi.

Pokračovanie na ďalšej strane

PREČÍTAJTE SI TIEŽ  Zábery, z ktorých mrazí: Priemyselná kamera zachytila smrteľnú autonehodu, pri ktorej duša opustila mŕtve telo
reklama
Google+ Linkedin

Autor príspevku:

Volám sa Ivana a aj napriek tomu, že ma môžete stretnúť (takmer) vždy v čiernej, milujem farby. Tie sú v mojom vnútornom svete a nebojím sa ich premietnuť ani do mojich vlasov. Preto sa občas cítim ako chameleón. Okrem farieb ma baví tvorba poézie, či prózy, ale rozhodne aj článkov. Vďaka ním totiž môžem rozširovať obzory nielen sebe, ale aj čitateľom, čo je podľa môjho názoru skvelé.