Inštruktori v autoškole majú povesť ušomraných dedkov, ktorí čakajú na každé zaváhanie úbohého žiaka, aby sa ňom potom mohli poriadne vykričať. Aká je asi ich motivácia, aby to so začínajúcimi vodičmi aj naďalej zvládli? Objektívne je toto práca, ktorá urobí aj z toho najväčšieho cholerika telom aj dušou.
7:40 – Stojím vo svojej polorozpadnutej Felícii pred gymnáziom a čakám na svojho prvého dnešného zúfalca, ktorý šoférovať nevie a ani sa to nikdy nenaučí. Už desať minút mešká. Kde v riti je toľko?!! Je mi riadna zima, kúrenie v aute nefunguje. Toto auto patrí do šrotu. Vedúci nemá prachy, takže nové auto ešte dlho nebude. Jedného dňa sa táto stupídna Felícia počas jazdy rozpadne a bude. Bude pokoj. Tachometer sa už dvakrát pretočil, ale z nejakého dôvodu sa toto auto ešte stále pohybuje.
7:45 – A už je konečne tu. Frajer so šiltovkou so šiltom dozadu, ktorý žuje žuvačku sa ani neospravedlnil, že mešká. Smrad jeden, veď ja mu dám!
7:50 – Ten drzý smrad nasadol a chcel sa suverénne pohnúť na dvojke. Samozrejme, že mu to zdochlo. Hneď som ho okríkol. S takýmto prístupom mi to auto už úplne dorazí a ja môžem ísť robiť inštruktora motorkárom. Budem ako kolega Juraj. Juraj mal Fábiu, ktorú mu títo neschopní smradi časom zničili. Potom musel učiť jazdiť mladých motorkárov. Raz mu jeden chalan na semafore motorku položil na zem, Jurajovi praskli nervy, chlapcovi zlomil nohu a od vtedy sedí.
8:00 – Tento chlapec je fakt nemehlo. Na kruháči si to namieril rovno do protismeru! Zatiaľ, čo som ja zúfalo lapal po dychu a mal nutkanie tohto smrada vymlátiť niekde v lese, on stále krúžil v tom zasranom protismere po kruhovom objazde, celý sa triasol a kričal, že čo má robiť. „Tak ku*va z toho kruháča vyjdi von!!“ skríkol som naňho až mi skoro praskla hlava. Chlapec ostal celý v šoku, skoro sa mi tam rozplakal. Toto je mládež… Chytil som volant, vyšiel som z kruháča, na prvom parkovisku som zastavil a mladého som poslal preč so slovami, nech si zaplatí ďalšie hodiny na trenažéri. To ten deň ale začal!
https://www.youtube.com/watch?v=NT1-TJ7uNM8
9:00 – Tak a už mám v aute ďalšieho. Respektíve ďalšiu. Mladá blondínka. Čo ma to zas čaká? Tá tu bude za chvíľu revať. Tieto blondíny vždy revú.
9:05 – Začína ma svrbieť ruka. Na križovatke sme stáli na vedľajšej ceste, pričom po hlavnej šlo auto. Blondína chcela vojsť do križovatky. Na poslednú chvíľu som zabrzdil a prezradil jej, že je to krava.
9:10 – Tak a dlho to netrvalo a už reve. Má záchvat. Začínam uvažovať o odchodu do dôchodku. Alebo tomu dávam ešte pár mesiacov a budem môcť parkovať na miestach vyhradených pre invalidov. Táto brzda nevie, na čo je brzda. Na prechode pre chodcov zrazila dáku starú babku. Našťastie mám rýchle reflexy, ubrzdil som to, tak do nej len tak ťukla. Babka ležala na zemi, lamentovala a s rukami natiahnutými smerom do neba začala kričať: „Janko, už idem za tebou!“. Nechali sme teda babku babkou, nech si tam lamentuje do kedy chce, však žiť ešte žije a obišli sme ju. Potom mi blondínka oznámila, že už nikdy šoférovať nebude a s plačom utiekla. Aspoň klesne počet dopravných nehôd. Kedy tento deň už skončí?
10:20 – Zatiaľ, čo som išiel pre ďalšieho študenta mi odpadol výfuk. Toto auto je za trest.
10:30 – Naložil som študenta menom Tomáš a oznámil mu, že dnes máme špeciálnu hodinu, kde sa naučíme ako jazdiť na aute, ktoré nemá výfuk a vyrazili sme si overiť jeho vedomosti a zručnosti cez niekoľko jednosmeriek.
10:40 – Študent Tomáš frfle, že sa auto správa zvláštne až dokonca vtipne. Snažím sa mu vysvetliť, že to bude asi tým, že táto pojazdná hromada šrotu nemá výfuk.
10:50 – Tomáš vyzerá nádejne. Prešiel všetky jednosmerky aj s odpadnutým výfukom. Konečne ruža medzi tŕňmi.
11:00 – Keď som sa išiel pozrieť, ako to vôbec s tým výfukom vyzerá, študent Tomáš za volantom spanikáril a skoro mi prešiel nohu. Keď som mu začal nadávať do debilov a nech okamžite brzdí, v panike zapol stierače a ostrekovanie zadného skla. Stáť vedľa Felícii bez výfuku, zatiaľ čo mi vychýlený ostrekovač strieka nemrznúcu zmes rovno do ksichtu je presne to, čo som si celý život predstavoval ako svoju budúcnosť. Už keď som bol mladý a nádejný automechanik tušil som, že môj život bude na ko*ot. Ale že až takto, to by som naozaj nebol nikdy povedal.
11:02 – Študent Tomáš po chvíľkovom stave náhlej paniky nakoniec zabrzdil a ja som mohol bezpečne nastúpiť. Jeho nadšenie, že moje nervy sú ešte zatiaľ celé, bolo až také silné, že dupol na plyn tak, že sme skončili v najbližšej značke. Pokrčený plech. Dúfam, že to pôjde vyklepať. Mňa dnes už asi fakt je*ne. Študent Tomáš sa stáva kreténom dňa a po zvyšok jazdy mal za úlohu sedieť na zadnom sedadle, ani sa nepohnúť a držať hubu.
13:00 – Po výdatnom obede, na miesto ktorého som vyklepával prehnutú kapotu na aute, som akurát v rýchlosti dojedol ten balíček s prekvapením, ktorý nosím už dáku dobu v aute. Idem pre ďalšieho adepta, ktorý ak ma naserie už dostane asi fakt po papuli. Dievča. Zase dievča. Neznášam dievčatá. Nevedia šoférovať. Nikdy sa to nenaučia, stále iba revú, takže nemôžem na ne toľko hučať.
Toto dievča už plače a to si iba zapína pás. To zas bude jazda.
13:15 – Na moje prekvapenie jej to ide celkom slušne. Ani nemusím toľko kričať. Síce sem-tam ju upozorním, ale to iba preto, že ja rád takto stresujem ľudí. Som milovník. A myslím si, že som aj pomerne zachovalý. Na to, že mám päťdesiat, vyzerám naozaj výborne. Asi to na ňu skúsim.
13:20 – Skúsil som to. Povedal som jej, nech si tipne, koľko mám rokov. Povedala, že šesťdesiat. Sviňa jedna! Tak teraz u mňa skončila!
14:05 – Vysadil som tú sviňu a rovno naložil ďalšieho smrada. Na dnes je to môj posledný. Na viac sa už fakt necítim.
14:10 – Toto je vážne kus poriadneho ko*ota! Úplne neschopný. Môže sa niekto pohýnať na trojke?! Miesto brzdy stláča plyn. Tento ch*j zabije asi veľa ľudí. Možno aj mňa.
14:20 – Už ma začína kvalitne sr*ť! Do križovatky vošiel na červenú! Musel som naňho skríknuť už, či je vôbec normálny.
14:30 – Už asi po dvadsiatykrát zapol namiesto smeroviek stierače. Počas jazdy si hocikedy podradí. Prečo? Čo je toto za človeka?! Už sa ani nepozerám na cestu, pretože sa uprene pozerám naňho a kričím naňho, nech toto celé zabalí a nech si radšej kúpi bicykel.
14:45 – Už mi praskli nervy. Toho mladého smrada som vyložil na ceste za mestom a rýchlo som odišiel. Tam nebude nikomu škodiť.
15:00 – Tak a dnes už šichta padla. Mám mať síce ešte dve jazdy, ale serem na to. Ani im nejdem volať, že sa to ruší. Však to pochopia aj sami, keď tam budú hodinku stáť a nikto nepríde.
Ja týchto ľudí tak neznášam! Keby malo byť po mojom tak tie autá zakážem a bol by svätý pokoj. A ja by som mal pokoj!