fbpx
Klocher.sk
Magazín, ktorý tvoríme spolu

Obmeniť celý šatník sa dá aj za 20 eur! Skúšali ste už ekologické nakupovanie?

Výmena šatníka nemusí stáť stovky eur. Existujú spôsoby, ako okrem nového oblečenia za málo peňazí získate aj dobrý pocit, že ste pomohli prírode. Aj to sú výhody, aké skrýva ekologické nakupovanie. 

Hoci „rýchla móda” (oblečenie vyrábané masovo veľkými reťazcami podľa vzoru najnovších kolekcií módnych návrhárov, pozn. red.) sa stále teší veľkej obľube, čoraz viac ľudí proti nej aj bojuje. Mnohí si uvedomujú, že módny priemysel vo veľkom znečisťuje prírodu a tak sa snažia hľadať alternatívy.

Okrem prírody sa teší aj peňaženka

Študentka Barbora nakupuje veľkú časť oblečenia v second handoch. Jedným z hlavných dôvodov je pre ňu fakt, že tam kúpi lacné a originálne veci. „Mnoho vecí v second handoch je od značiek, o ktorých som dovtedy ani netušila. Okrem toho je to veľmi ekologické. Pri výrobe oblečenia sa míňajú obrovské množstvá vody, ktorú možno využiť inak,” hovorí.

Podobné dôvody na nákup z druhej ruky má aj študentka Alexandra. „V obchodoch, ako sú sekáče či bazáre viem nájsť kúsky, ktoré inde nie. A hlavne, za cenu, ktorá ma nezruinuje, ak si chcem často vymeniť šatník,” vysvetľuje.

ekologické nakupovanie
Zdroj: pixabay.com

Obe sa však zhodujú aj v tom, že niektoré veci nakúpia iba v bežných obchodoch. „Najmä ak ide o modernejšie oblečenie, to sa do takýchto obchodov dostane až po aktuálnej sezóne. Často mám konkrétnu predstavu nejakého kúsku. S takou predstavou je ale ťažké vojsť do second handu. Povedala by som, že je to u mňa tak 50 na 50, čo sa týka nakupovania v bežných obchodoch a v second handoch,” hovorí Barbora.

Vysvetľuje tiež, že napríklad nohavice si lepšie vyberie v klasickom obchode. Svetre, šaty či tričká sú tam však predražené a rada ich kúpi v second hande. Alexandra zájde do bežných obchodov najmä, ak hľadá niečo konkrétne. „Napríklad bundu na zimu či topánky,” hovorí.

Za málo peňazí veľa oblečenia

Lacné veci často lákajú k nákupu v second handoch. „Nakupujem pomerne často a snažím sa to obmedziť, pretože je to podľa mňa zbytočné. Ak však v second handoch nájdem niečo za 50 centov, len ťažko odolám tak výhodnej kúpe. Rada by som v budúcnosti kupovala iba veci, ktoré majú v mojom šatníku miesto,“ hovorí Barbora.

Má však obdobia, keď je ochotná dať za oblečenie aj sto eur. „Ak nájdem veci, ktoré by som v second handoch nenašla, inokedy si však uvedomím, aké to je plytvanie a radšej sa pokúsim nájsť niečo podobné tam. Mám nejakú hranicu v nakupovaní v bežných obchodoch. Za tričko nedám viac ako desať eur. Pri nohaviciach nie som taká prísna,” hovorí. Vie totiž, že nájsť kvalitné džínsy z druhej ruky je niekedy problém. Nákup však ovplyvňuje aj značka, keďže si je vedomá, že za 20 eur si v second hande dokáže obmeniť celý šatník.

Alexandra počas výpredajov zájde aj do bežných obchodov, za plnú cenu však nenakupuje takmer nič. „Ak nepotrebujem napríklad bundu na zimu, miniem najviac desať si dvadsať eur,” hovorí. 

ekologické nakupovanie
Zdroj: pixabay.com

Topánky a kabelky ako špecifický tovar

Špecifickou skupinou na nákup z druhej ruky sú kabelky a topánky. „Topánky veľmi nekupujem, mám nepríjemný pocit, že predtým už v tej topánke mal niekto nohu. Ak je topánka v dobrom stave, možno sa zamyslím, ale nejakú dlhšie nosenú by som si asi nekúpila,” hovorí Barbora. Kabelka ju ešte v second hande nezaujala.

Pre Alexandru by nákup topánok v second hande nebol takým problémom, no ešte nenatrafila na nejaké, ktoré by aj skutočne chcela. Vo všeobecnosti sa však snaží nakupovať menej obnosené veci.

Barbora však neraz siahne aj po očividne použitých veciach. „Väčšinou domov odchádzam s obnosenými vecami, najmä so svetrami. To veľmi hnevá moju maminu a sťažuje sa, že vyzerám, akoby som z koša vyliezla,” smeje sa. Použité oblečenie jej neprekáža, teší sa, ak si za jedno či dve eurá kúpi nový sveter.

Zdroj: pixabay.com

Na Slovensku je problém odovzdať svoje veci

Obe respondentky vidia ako problém, že na Slovensku nie je možné odovzdať veci do second handu. „Veci som už odovzdala do blšáku či si povymieňala s kamarátkami. To však nikdy nebolo za peniaze,” hovorí Alexandra.

Barbora sa zúčastnila množstva udalostí, kde si ľudia vymieňali oblečenie – rôzne blšie trhy, swapy, alebo udalosť Zóna bez peňazí, kam účastníci dali nepotrebné oblečenie a to si následne vzali ľudia, ktorí naň inak nemajú peniaze. „Ak však doma nájdem v skrini oblečenie, ktoré už nenosím, posuniem ho ďalej susede, ktorá si z neho vyberie to, čo sa jej páči a zvyšok dá zase ďalej. A takto moje oblečenie putuje aj cez niekoľko rodín,” hovorí.

ekologické nakupovanie
Zdroj: pixabay.com

Predsudky strieda chvála

Alexandra chodí do second handov nakupovať možno posledné dva či tri roky. Stretáva sa s pozitívnymi ohlasmi na to, ako originálne je oblečená.

Barbora na to bola naučená od malička. „Už v detstve ma do nich brávala mamina, nakúpila mi veľa oblečenia známych značiek a potom sa chválila, ako je jej malá pekne oblečená bez toho, aby minula celú materskú či neskôr výplatu,” vysvetľuje.

Postupne dokonca na tento štýl nakupovania prešli aj Barborine kamarátky. „Spočiatku, keď som asi pred siedmimi rokmi predstavovala kamarátkam second hand, boli trošku znechutené. Na Slovensko sa to iba dostávalo a mnohým bolo teda cudzie. Nakoniec sa však z najväčších odporkýň nakupovania týmto spôsobom stali tie, ktoré teraz takto nakupujú najčastejšie,“ hovorí na záver.

Na personalizáciu obsahu, poskytovania služieb sociálnych sietí a analýzy návštevnosti využívame súbory cookie. Používaním webu súhlasíte s používaním cookies a spracovaním súvisiacich osobných údajov. OK Viac informácií