Prečo väzňov v Salvadore napchali na seba s maskami na tvárach?
Úrady v Salvadore sa vzopreli odporúčaniam týkajúcich sa sociálneho dištancovania kvôli koronavírusu a napchali väzňov vedľa seba na väzenskom dvore. Počas toho im cez víkend prehľadávali cely.
Prezident Nayib Bukele nariadil akciu po tom, ako bolo v krajine zavraždených viac ako 20 ľudí. Podľa spravodajských informácií príkazy prichádzali od uväznených vodcov gangov.
Väzenie v Salvadore
Stalo sa tak uprostred obáv z rozšírenia nového koronavírusu v notoricky preplnených, neskrývaných väzeniach v Latinskej Amerike a hrozilo, že sa z nich stane peklo.
Väzenie Puente Alto v Santiagu v Čile malo doteraz najväčší výskyt prepuknutia vírusu v Latinskej Amerike. 1 100 väzňov je vystrašených. Sociálne dištancovanie je ťažké dodržať .
„Všetci sú vo vzájomnom kontakte,“ uviedla väzenská zdravotná sestra, Ximena Graniffo.
V Latinskej Amerike je vo väzbe 1,5 milióna väzňov
Väzenia v Latinskej Amerike sú plné. Vo väzbe je až 1,5 milióna väzňov a tieto zariadenia často kvázi ovládajú samotní väzni kvôli korupcii, zastrašovaniu a neadekvátnemu personálu. Nízke rozpočty tiež vytvárajú ideálne podmienky na šírenie vírusu: Často je málo mydla či vody a bunkové bloky sú preplnené.
Pozitívnych na COVID-19 je 1 400 väzňov
Doteraz hlásili národní úradníci takmer 1 400 potvrdených prípadov COVID-19 medzi väzňami a väzenským personálom. Najhoršie zasiahnuté bolo Peru, ktoré zaznamenalo 613 prípadov a najmenej 13 úmrtí, hoci rozsah testovania na určenie rozsahu infekcií sa v jednotlivých krajinách líši. Keď Dominikánska republika testovala vo väznici La Victoria, ktorá vyrába ochranné masky pre verejnosť, viac ako 5 500 väzňov, úradníci uviedli, že najmenej 239 bolo pozitívnych.
Hromadné testovanie v Portoriku
Najkompletnejšie testovanie sa uskutoční v Portoriku, kde ministerstvo v piatok vyhlásilo, že otestuje všetkých takmer 9 000 väzňov zadržiavaných na území Spojených štátov, ako aj 6 000 zamestnancov vrátane väzenskej stráže.
Od začiatku pandémie došlo v Kolumbii k 23 úmrtiam počas väzenských nepokojov. Viac ako 1 300 väzňov utieklo z väzenia v Brazílii po zrušení programu dočasného prepustenia z dôvodu prepuknutia choroby a viac ako 1 000 osôb bolo na hladovke v Argentíne.
Zrušili im návštevy
V celom regióne sú rovnaké požiadavky: ochrana pred nákazou. Po zrušení väčšiny rodinných návštev sa väzni cítia vystavení, zraniteľní, sami a vykorisťovaní.
Väzni uvádzajú, že počas pandémie sa v neformálnych a formálnych väzenských zariadeniach zvýšili ceny a príbuzní im už nemôžu donášať potraviny a hygienické potreby.
„V súčasnosti stojí vrece mydlového prášku 29 pesos (1 euro), keď predtým to bolo 20 (0.50 eura),“ povedal väzeň z Mexika, ktorý žije v štvormetrovej cele s tuctom ďalších. Vyjadril sa anonymne, pretože používal zakázaný mobilný telefón.
Human Rights Watch tvrdí, že podmienky sú ešte horšie v krajinách ako Haiti, Bolívia alebo Guatemala.
Vysoká komisárka OSN pre ľudské práva Michelle Bachelet, bývalá chilská prezidentka, označila hygienické podmienky v regióne za poľutovaniahodné a vyzvala na prepustenie menej nebezpečných väzňov.
Krajiny ako Čile a Kolumbia už prepustili asi 7 500 väzňov a mexický senát minulý týždeň schválil opatrenie na prepustenie tisícov ľudí, Brazília však zatiaľ nekonala.
Regionálna bezpečnostná analytička Lucia Dammertová tvrdí, že prepustenie niekoľko tisíc väzňov významne nezníži hrozbu nákazy a niektorí naliehajú na ďalšie prepúšťanie.
Obavy väzňov
„Väzni boli odsúdení na stratu slobody, nie na smrť a štát musí prijať opatrenia, ktoré má k dispozícii,“ povedal Jose Miguel Vivanco, americký riaditeľ organizácie Human Rights Watch. A v mnohých krajinách, napríklad v Bolívii, väčšina z tých za mrežami ešte nebola odsúdená, alebo čaká na súd.
V Čile vedúci väzenského systému, Christian Alveal, vyhlásil, že obavy väzňov sú „úplne opodstatnené“ a úradníci tvrdia, že „minimalizujú obavy väzňov“.
Niektoré väznice sa o to pokúsili povolením väčšieho počtu väzňov na príbuzných a Argentína s 13 000 väzňami povolila videohovory. V Buenos Aires dokonca umožnili väzňom používať mobilné telefóny, ktoré sú zvyčajne zakázané, pretože sa niekedy používajú v schémach vydierania.
Väzni vo väzení San Pedro v hlavnom meste Bolívie, La Paz, podnikli proti nákazdu vlastné opatrenia. Kým väzni inde vytvárajú nepokoje o zákazoch pri rodinných návštevách, bolívijskí väzni sami rozhodli o takomto zákaze. A zmenili zvyčajné tresty na 14-dňové karanténne blokovania pre novoprijatých väzňov.
Zdá sa, že Ximena Graniffo, zdravotná sestra v Puente Alto, rezignovala na boj. „Robíš, čo môžeš, s tým, čo máš,“ povedala.
[envira-gallery id=“113279″]