Poznáte ten pocit, keď chcete tancovať, no chýba vám partner? Niekto kto by bol oporou, kto by dobre ovládal kroky, niekto kto by vedel podržať, usmiať sa na vás a pretancovať celé hodiny.
Život by som tiež vedela prirovnať k tancu. Život o hľadaní partnera, ktorý by dokonale ovládal kroky, bol ochotný tancovať za každého počasia a tolerovať ženské nálady – ak zrovná na tancovanie nie je nálada. Niekedy je ťažké niekoho takého nájsť. Aj keď viem, že slovo ,,hľadanie“ až tak úplne nedefinuje rovnicu vzťahov. Stále verím, že hľadať netreba. Že ak má niečo prísť, tak to príde nečakane. Dôležité je zadefinovať si vzťah sám so sebou. Byť spokojný sám so sebou a mať sa rád.
Len čo ak nečakane stretnete niekoho a uveríte rozprávke, že s ním viete byť šťastný? A čo keď on tejto rozprávke neuveril? Držíte krok, dokonca ho učíte nové. Dookola púšťate hudbu a snažíte sa ho tango naučiť. Lebo ho nevie. Lebo ho nechce vedieť. Lebo nechce tancovať s vami.
Niekedy je ťažké presvedčiť sám seba, že to, čo sme si predstavili v hlave – a teraz sa to nedeje, sa nebude diať nikdy.
Chce to len čas, keď chceš vedieť viac? Naozaj len čas vie odpovedať na všetky otázky, na ktoré nám nikto nedáva odpoveď?
Život ženy je svojím spôsobom krásny. Aj napriek tomu, že stále uvažujeme, premýšľame a rozoberáme pre mužov nepodstatné veci. A aj napriek tomu, že príliš ľúbime. To, že robíme veci, ktoré robíme naplno a z celého srdca vôbec neznamená, že sú zlé. Vôbec by sme nemali byť smutné a trápiť sa kvôli odmietnutiu. V živote to tak chodí. Každý je pre nás niečím. Možno len nejakou skúškou, pri ktorej si máš uvedomiť, kto si a aký zmysel chceš svojmu životu dať. A možno až keď všetky skúšky prekonáš príde niekto, kto ti bude darom. A ty už budeš vedieť, že budeš chcieť tancovať celé hodiny, dni a noci. Nech bude padať dážď či fúkať silný vietor. Nech vám tu pieseň hocikto preruší obaja budete poznať spôsob, akým ju znovu nájsť. A budete si ju hmkať celým životom.