Niektorí ľudia žijú s hudbou častejšie, iní to s ňou príliš nepreháňajú. Okrem festivalov, koncertov či klasického domáceho púšťania muziky pri varení, čítani či chatovaní s priateľmi, je hudba sprievodcom mnohých aj pri učení.
Niekedy sa hovorievalo, že Mozart deti zošľachťuje. Mohol si počuť napríklad pojem Mozartov efekt. Väčšina odborníkov však vraví, že chystré deti počúvajú metal. Ako je to s počúvaním hudby pri učení? Dokážu sa mladí koncentrovať na učenie sa pri hudbe, alebo je lepšie ticho a kľud?
Vedecké prieskumy potvrdzujú, že počúvanie hudby nemá negatívny vplyv na učenie. Ale poznáš to: „Americkí vedci zistili, že americkí vedci zistili…“. Takže vraj ak niekto pri učení sa prestane počuvať hudbu, alebo žiadá od spolubývajúceho vypnutie hudby, vôbec si tým nepomôže. Otázka už teda nie je v tom, či má hudba pozitívny alebo negatívny vplyv, ale či je vplyv hudby na učenie pozitívny alebo neutrálny, t.j. žiadny.
Štúdia vedená Lutzom Jänckem a Pascale Sandmann dospela k záveru, že hudba na kvalitu učenia nemá žiadny vplyv, avšak je tu pár „ale“, ktoré prichádzajú od samotnej štúdie alebo od iných vedcov. Celkový vplyv hudby závisí od rychlosti hudby a učenia, jazyku, stresu či pozornosti.
Rýchlosť hudby a učenia
Výskum zistil naozaj zaujímavé tvrdenie. Podľa neho sa ľudia počúvajúci rýchlejšiu hudbu začnú učiť skôr. Tepová frekvencia človeka sa pohybuje na úrovni 60 úderov za minútu. Údernejšia a rýchlejšia hudba Ťa môže svojím spôsobom nabudiť k činom, či už k práci, alebo k učeniu. Náš organizmus dokáže poriadne naburcovať striedanie melodickej a nemelodickej zložky.
Čo sa týka rýchlosti učenia, český bakalársky projekt Jiřího Kimella z roku 2010 dospel k zaujímavému výsledku. Podstatou práce bolo, že generoval náhodné desatice čísel a dobrovoľníci sa ich učili naspamäť. Ľudia, ktorí pri učení počúvali hudbu, sa čísla naučili rýchlejšie.
Jazyk hudby
To, či počúvame hudbu inštrumentálnu alebo muziku so spevom, nehrá žiadnu rolu. Ale iba v prípade, ak nie je pri nás zapnutá hudba naspievaná po Slovensky, a my sa práve neučíme naspamäť nejaké učivo so Slovenským textom. V tom prípade by sa nám mohol text hudby a text učiva tzv. „pliesť“.
Stres, pozornosť, vzťah k hudbe
Ak je človek pod stresom, jeho schopnosť učiť sa poklesne či hudbu počúva, alebo nie. U niekoho však hudba môže pomôcť zbaviť sa stresu, no nie je to vôbec časté. Zapnutie ukľudnujúcej hudby nás stresu nezbaví hneď a teda nám v učení nejako zásadne nepomôže.
Dôležité je spomenúť, že daný výskum sa zameriaval na krátke učenie, a teda skúma na okamžité reakcie. V situácii, kedy nám hudba pri učení hrá dlhšiu dobu, je to trošku iné. Čas, ktorý strávime koncentrovane pri činnosti, ktorá sa nám nepáči, je veľmi krátky, takže sústredenie sa na dlhé a namáhavé učenie je naozaj chvíľkové. Preto každému padne, ak si pri učení urobí nejakú prestávku, ktoré nám síce zoberú čas, ale výrazne predĺžujú a skvalitňujú proces učenia. Takéto prestávky mnohí z nás potrebujú naozaj často.
Čo s tým má hudba a učenie?
Vo chvíľach, kedy si dáte pauzu od učenia alebo cítíme od učenia únavu je práve veľmi vhodné, započúvať sa do pesničky, ktorá Ti práve hrá. Dobrá hudba Ti pomôže pri oddychu a potom sa môžeš opäť smelo zapozerať do učenia.
A ako je to teda so sporom „Mozart deti zošľachťuje“ vs. „Chytré deti počúvajú metal“?
Niektoré štúdie zistili, že študenti, ktorí počúvajú hudbu, ktorú majú radi, sú výkonnejšie, a ich učenie je efektívnejšie. Nejde tu teda vôbec o kvalitu či žáner hudby, ale o náš vzťah k nej.
V konečnom dôsledku je teda výhodné vyhýbať sa hudbe, ktorá je nám nepríjemná. Tá Ťa dokáže zbytočne rozrušiť. Preto ak neznášaš zvuk sláčikov, radšej sa vyhýbaj púšťaniu husľového koncertu.
Samozrejme to, ako vplýva hudba na učenie je u každého jedinca individuálne. Či Ti hudba pomáha, alebo nie, prajeme Ti skvelé študentské výsledky!
zdroj: http://prostredoskolaky.cz/