fbpx
Klocher.sk
Magazín, ktorý tvoríme spolu

Hypnagógia: stav mysle medzi spánkom a bdelosťou, ktorý je kľúčom ku kreativite

Máte tip? napíšte nám mailom

Bdelosť a spánok pozná každý z nás, nie všetci však majú to šťastie skutočne prežiť stav mysle zvaný hypnagógia. Kedy sa dostavuje a ako ho možno efektívne využiť?

V momente, kedy sa naša myseľ nachádza na hranici bdelosti a spánku, zažívame stav vedomia, kedy síce nespíme, no máme snivé predstavy a nezvyčajné vnímanie zmyslov. Tento stav psychológovia označujú ako hypnagógiu a práve ju už pred stáročiami využívali rôzny umelci či vedci a prišli v ňom k tým najlepších a najkreatívnejším nápadom.

Termín hypnagógia pochádza z gréčtiny a skladá sa z dvoch slov – spánok a sprievodca, čo značí, že tento stav je akési uvádzanie do spánku.

Napríklad surrealistický maliar Salvador Dali využíval hypnagógiu pri tvorbe svojich ikonických diel a tento stav mysle nazýval ako “driemanie s kľúčom.” “Musíte vyriešiť problém spánku bez toho aby ste spali. To je základnou esenciou dialektiky sna, keďže sa jedná o rovnováhu kráčajúcu vyvážene po napnutej a neviditeľnej niti ktorá oddeľuje spánok od chôdze,” napísal Dali vo svojej knihe s názvom 50 tajomstiev kúzelnej tvorby.

Hypnagógiu pri písaní svojich diel využívala aj autorka príbehu o Frankensteinovi, Mary Shelley. Sama tvrdila, že inšpiráciu k svojmu najznámejšiemu dielu dostala v skorých ranných hodinách vďaka “prebudenému snu,” pri ktorom mala zatvorené oči, no jej mentálny zrak videl tak jasne, ako nikdy predtým.

Prečítajte si tiež:
Milión ľudí sleduje na Instagrame tohto fotografa, ktorý fotí len čiernobiele fotky. Pri pohľade na jeho tvorbu sa členom fanklubu (možno) stanete aj vy

Michelle Carr, vedkyňa, ktorá skúma sny, tvrdí, že počas tohto stavu je naša myseľ premenlivá a hyperasociatívna a vďaka tomu dokáže medzi myšlienky vnášať obrazy, ktoré vyjadrujú rôzne vrstvy našich spomienok a senzácií.

Podobný hypnagógii je takzvaný spánok REM, čo je hlboký stav spánku, pri ktorom sa naše sny dostávajú do mysle, myšlienok a emócií, pretože sa vytvárajú slobodné a častokrát vzdialené združenia konceptov. Pri hypnagógii si však narozdiel od spánku REM sme si aspoň čiastočne vedomí toho, čo sa okolo nás deje.

Hypnagógia trvá zvyčajne maximálne niekoľko minút a človek vtedy zažíva niektoré fázy spánku ešte počas toho, ako je vo fáze bdelosti, takže si ich pamätá. Ľudia počas nej môžu zažiť priam bizarné vizuálne a perceptuálne halucinácie. Zvyčajne však človek počas nej vidí snové vízie, zvuky, záblesky farieb, pocity či náhľady sotva vytvorených myšlienok.

 

Zdroj: HuffPost

Máte tip? napíšte nám mailom

Na personalizáciu obsahu, poskytovania služieb sociálnych sietí a analýzy návštevnosti využívame súbory cookie. Používaním webu súhlasíte s používaním cookies a spracovaním súvisiacich osobných údajov. OK Viac informácií