fbpx
Klocher.sk
Magazín, ktorý tvoríme spolu

Japonskí ostrovania storočia konzumovali vysoko toxické rastliny

Máte tip? napíšte nám mailom

Obyvatelia vzdialeného japonského ostrova sa po stáročia živili kmeňmi vysoko toxických stromov. Dnes hrozí, že tieto stromy, cykasorasty, vyhynú a s nimi aj ostrovská tradícia. Podstata spočíva v odstránení jedovatej časti, dokážu to však len domorodí obyvatelia. „Sme príliš starí, aby sme to naučili mladých,“ prehlásili ostrovania.

Eiko Kawauchiová už 79 rokov žije na japonskom ostrove Amami Oshima, ktorý je bohatý na jedovaté stromy, cykasorasty. Zatiaľ čo obyvatelia ostatných častí krajiny sa týmto stromom zďaleka vyhýbajú, 67 000 obyvateľov ostrova sa nimi živí. Stromy sú totiž vysoko toxické a keď ich časti skonzumujete surové, hrozí vám vnútorné krvácanie, poškodenie pečene či dokonca smrť. Tento druh cykasorastu pochádza ešte z čias dinosaurov, ktoré nemali problém stráviť toxickú látku. U človeka je to však iné.

Základom je technika

Ostrovania vedia, že konzumácia stromov je možná len vtedy, keď ich zbavia jedu. Začnú odrezaním dužiny z kmeňa, namelú ju na múku a následne ju umývajú a sušia, až dokým z nej nezmiznú toxíny. Výsledkom procesu je jedlý škrob známy ako nari, ktorý sa používa na výrobu rezancov alebo ako prísada do ryže. „Je to tvrdá práca,“ skonštatoval obyvateľ ostrova Toshie Fukunaga.

Prečítajte si tiež:
Nie len tvar, ale aj dĺžka prstov o Vás dokáže povedať veľa!

Odstraňovanie toxínov z kôry stromov je namáhavá práca. Zdroj: bbc.co.uk

Ďaleká história

Dalo by sa tvrdiť, že cykasorasty sú pre obyvateľov Amami Oshima dlhoročnou súčasťou kultúry i každodenného života. Predstaviteľ tamojšieho múzea, Nobuhiro Hisashi, vysvetlil, že cykasorasty sa jedli predovšetkým v čase núdze. Neexistuje nijaký záznam o tom, ako sa ich ľudia naučili konzumovať. Hisashi verí, že išlo o „pokus-omyl“, pričom omyl znamenal smrť. Zaujímavé je, že ľudia sa ku cykasorastom ako zdrojom obživy vracali vždy v čase hladomoru alebo vojen. „Nikto presne nevie, ako dlho toto pravidlo trvalo,“ uviedol Hisashi. Pre ostrov je táto tradícia veľmi dôležitá a v súčasnosti múzeum vyrába pamätné knihy, aby zostala navždy v pamäti národa.

Problémom je starnúca civilizácia

Cykasorasty rastú rôzne na hranici osídlenia, dokonca ich ostrovania vysádzajú do svojich záhradiek. Napriek starostlivosti o zachovanie druhu stromu je kameňom úrazu starnúca populácia. Väčšina mladých ľudí síce Japonsko neopúšťa, no ostrov áno. Samotní obyvatelia tvrdia, že človek nie je nikdy dosť starý na to, aby sa niečo nemohol naučiť. Podľa ich slov však ide o veľmi dlhý a náročný proces. „Sami sme príliš starí na to, aby sme to naučili mladých,“ objasnil Toshie Fukunaga. Svetlo nádeje svitá v 25-ročnom Kenshim Fukunagom, ktorého táto alchýmia zaujala. „Snažil som sa to naučiť, ale nie je to ľahké,“ priznal mladík.

Prečítajte si tiež:
Ventilátor, ochladzovač vzduchu či mobilná klimatizácia: Čo vás schladí v horúčavách najlepšie?
Japonskí ostrovania storočia konzumovali vysoko toxické rastliny
Zdroj: pexels.com

Snaha o záchranu stromov takmer neexistuje

Prekvapivo, obyvatelia ostrova sa nijako nesnažia zachrániť tradíciu konzumácie cykasorastov. Fukunaga prezradil, že stromy pre nich nie sú symbolom hladomoru a skazy, ako by sa mohlo zdať.

Máme šťastné spomienky. Boli sme mladí. Veľmi dobre si pamätám na tú chuť. Keby sme ich nemali, umreli by sme od hladu,“ dodal Fukunaga.

Pravdou je, že stromy už neslúžia ako základná obživa a nezohrávajú rovnakú úlohu ako v minulosti. Či sa blíži čas ich vyhynutia, je zatiaľ iba nezodpovedanou otázkou.

Prečítajte si tiež:

Vegánske tenisky či obuv z plastov: Aké sú ekologické topánky?

Máte tip? napíšte nám mailom

Na personalizáciu obsahu, poskytovania služieb sociálnych sietí a analýzy návštevnosti využívame súbory cookie. Používaním webu súhlasíte s používaním cookies a spracovaním súvisiacich osobných údajov. OK Viac informácií