V Afrike, predovšetkým v južnej časti Sudánu, žije domorodý kmeň nazývaný Dinka. Spôsob života týchto ľudí je dychberúci a určite by ste o ňom mali vedieť viac.

Vo svete je množstvo domorodých kmeňov, ktoré žijú vlastným životom a o modernom svete nemajú častokrát najmenšie tušenie. Ich život je však natoľko zaujímavý, že vedieť o nich aspoň trocha viac je prinajmenšom lákavá. Svoje o tom vedia aj fotografky Carol Beckwith a Angela Fisher, ktoré 30 dlhých rokov zachytávali každodenné momenty a rituály afrického kmeňa Dinka, ktorý žije v savane, predovšetkým v Sudáne. Za ten čas sa im podarilo zozbierať unikátne zábery, vďaka čomu tak zvečnili okrem iného aj ich tradície či posvätné ceremónie.

Tento kmeň dostal pomenovanie Dinka od cudzincov a len jeho vzdelaná menšina vie o tomto názve. Sami sa totiž nazývajú Muonjang alebo Jieng. Celková populácia kmeňa  sa odhaduje na tri milióny, pričom sa rozdeľujú na nezávislé skupiny, ktoré tvorí 1 000 až 30 000 ľudí. Jednotlivé skupiny však jednotne dodržiavajú všetky hodnoty, tradície a náboženské obrady.

Životný štýl kmeňa Dinka sa mení v závislosti od sezóny – počas obdobia sucha ženú dobytok pozdĺž riek a v období dažďov sa zdržujú vo svojich osadách, kde sa venujú predovšetkým pestovaniu plodín ako napríklad proso.

Títo ľudia kladú silný dôraz na sebakontrolu, vzájomný rešpekt a dodržiavanie základných pravidiel kmeňa. Veľmi výrazný je ich vzťah k dobytku, o ktorom majú nespočetne veľa mýtov a piesní. V čase, kedy prechádzajú chlapci pubertou, prestávajú používať svoje rodné mená a prijímajú nové, ktoré sú odvodené z vlastností ich obľúbeného dobytka.

Medzi ľuďmi tu prevládajú polygamné manželstvá, pričom sa manželstvo považuje za konečné naplnenie života. Najnižší vek na vydávanie sa je 17 rokov a na ženenie 20, pričom muži sa nemusia oženiť až do tridsiatky, nakoľko sa on nich vyžaduje, aby vlastnili určitý počet dobytka. Tí, ktorí sú na svadbu spôsobili si zvyčajne vyhliadnu nevestu, ktorej potom skladajú piesne. Keď sa na výbere svojej budúcej manželky zhodne spolu so svojou rodinou, obe rodiny začínajú diskutovať o tom, koľko kusov dobytka treba na získanie nevesty.

Dinka považuje za stvoriteľa života a smrti boha Nhiala a akékoľvek jeho prejavy si uctieva rituálnymi obetami. Tie sa vykonávajú pri narodení, úmrtí, liečbe choroby či v čase krízy. Ľudia totiž veria, že bohovia a dobrí duchovia môžu ovplyvniť úrodu, hojnosť dobytku a zabezpečenie všetkých. Tieto obrady sú sprevádzané spevom či tancom. Živočíšne obety sa konajú v určených časoch ako napríklad začiatok obdobia dažďov, požehnávanie úrody či oslavy konca roka. Pri týchto obetách sa duchovní vodcovia modlia za primerané dažde, dobytok, zdravie ľudí a mier. Pohreby duchovných sú zvyčajne sprevádzané tancom, spevom a simulovanými súbojmi. Kedysi keď náboženskí vodcovia cítili, že sa blíži ich koniec, boli upálení zaživa, v súčasnosti sa už takéto praktiky ale nezvyknú využívať.

 

Zdroj: BoredPanda, CarolBeckwith-AngelaFisher