Juraj Jánošík ako Najväčší Slovák? Zdatného štramáka sme si z neho urobili sami

Juraj Jánošík je neodškriepiteľnou súčasťou slovenskej histórie. Považuje sa za hrdinu povestí, legiend a rozprávok. Odvážny zbojník, ktorý zomrel násilnou smrťou. Ako to ale bolo naozaj? 

Každý národ má svojich hrdinov, aj vďaka tomu vznikol formát Najväčší Slovák, ktorý je licencovaným námetom z dielne BBC. Celonárodná anketa vyvrcholí 1. mája 2019, a práve v top desiatke, za ktorú môžete dovtedy hlasovať, sa objavil aj všetkým generáciám známy Terchovčan, Juraj Jánošík.

Niektorí ho velebia, iní sú proti nemu

Všetci dobre poznáme hrdinské činy veľkého Jánošíka, ktorý bohatým bral, chudobným dával. Mnohí Slováci ho za svoje statočné činy velebia, no historici to vidia inak. Podľa nich to nebo žiaden hrdina, ale obyčajný kriminálnik a zlodej.

V dnešnej dobe je ale náročné odlíšiť historické fakty od legiend, ktoré sme počúvali od malička. S istotou vieme povedať, že bol rodák z Terchovej, malebnej dedinky na severe Slovenska. Jeho rodná dedina sa aj po mnohých stáročiach pýši Jánošíkovým narodením.

Narodenie

Existujú mnohé dohady o presnom dátume jeho narodenia, keďže v rokoch 1688 – 1694 sa v Terchovej narodili až štyria chlapci, ktorí dostali meno Juraj Jánošík. Podľa všetkého bol ale pokrstený 25. januára 1688 v kostole vo Vavríne. Matrika tiež udáva, že mal troch bratov, Jana, Martina, Adama a taktiež sestru Barboru.

Mladosť

O  detstve a mladosti slovenského hrdinu sa vie najmenej. Podľa zápiskov sa v roku 1707 ako 19-ročný nechal naverbovať povstalcami Františka II. Rákociho do boja proti Habsburgovcom.

To, kde a ako bojoval v Rákociho vojsku, nevieme. Roku 1708 po bitke pri Trenčíne sa stal Juraj Jánošík členom cisárskej armády. Následne bol prevelený do strážneho oddielu Bytčianskeho hradu, kde sa spoznal s Tomášom Uhorčíkom, ktorý bol väzneným zbojníckym kapitánom z Kysúc. Niektorí historici sa domnievajú, že práve Jánošík pomohol Uhorčíkovi z väzenia utiecť.

Na žiadosť a vykúpenie svojho otca bol Juraj uvoľnený z vojenskej služby. V roku 1710 sa vrátil do rodnej Terchovej, kde aj istý čas pobudol.

Z vojaka zbojník

S Uhorčíkom zostali v kontakte a práve kvôli priateľstvu sa Jánošík pripojil k Uhorčíkovej zbojníckej družine. „Kariéru“ začínal pašovaním koní z Poľska, a keď sa veliteľ družiny oženil a skončil so zbojníctvom, samotný Juraj sa stal vodcom zbojníkov.

„Dnes má Jánošík dva životy – jeden je reálny, a ďalší imaginárny, kde sa okolo jeho osoby vytvoril komplexný mýtus,“ tvrdia historici Diana a Michal Duchoňovci.

Ak si myslíte, že Jánošík mal družinu zostavenú len z pokrvných Slovákov, musíme vás vyviezť z omylu. Po jeho boku lúpilo 20 chlapov rôzneho veku. Povráva sa, že najmladší mal len 16 rokov a najstarší takmer 50. Jeho kumpáni boli pôvodom Slováci z Horných Kysúc, Moraváci a Poliaci. Práve v týchto zákutiach lúpežnícka partia pôsobila a aj kvôli týmto poverám si Juraja Jánošíka privlastňujú tiež naši poľskí susedia.

Jánošík ako statný šuhaj, alebo je táto vizáž len prirobená na mieru k jeho imidžu?

Bol Juraj Jánošík drsným mladým mužom, ktorému spod klobúka vytŕča hustá hriva v podobe zapletených vrkočov, alebo to bol priemerný chlap priemerného vzrastu? Žiadna listina, ktorá by opisovala nášho národného hrdinu neexistuje, takže môžeme so spokojnosťou povedať, že štramáka sme si z neho urobili sami. Ako statného fešáka s vrkočmi, klobúkom, valaškou a hrubým hlasom ho opisovali naši predkovia a takýto opis sa dedí z pokolenia na pokolenie.

Povedzme si úprimne, nikoho by nezaujímal škaredý chlap, ktorý so svojou neatraktívnou družinou olupuje bohatých okoloidúcich na severe našej krajiny. Na motíve Jánošíka sa obohatilo už mnoho režisérov a hercov, veď prvé filmové spracovanie na túto tému pochádza už z roku 1921.

Jediné, čo je o Jánošíkovi 100 % isté je, že mal valašku a klobúk.

Bohatým bral a chudobným dával?

Náš chrabrý Jánošík je známy najmä vďaka svojim šľachetným činom. Traduje sa, že bohatým bral a chudobným dával. Pravda je však niekde inde – aj toto je len vymyslené a dosadené do slovenských rozprávok.

On a jeho skupina prepadávala vopred vyhliadnutých kupcov, farárov a v podstate všetkých, ktorí mali namierené na jarmok. Zbíjanie podľa dohadov trvalo len po dobu dvoch rokov a získané „bohatstvo“ si buď družina rozdelila medzi sebou alebo ukryla v horách.

Ak ste dúfali aspoň v to, že pasáž o dolapení na hrachu je pravdivá, aj v tomto bode vás budeme musieť sklamať. V októbri 1712 ho chytili, uväznili, no šikovný Juraj utiekol. Asi po pol roku ho drábi dolapili, keď sa skrýval u starého známeho Uhorčíka.

Mučenie a poprava

Po zadržaní slávneho zbojníka mu nebolo asi veľmi do spevu. Je veľmi nepravdepodobné, že pred svojou popravou vyriekol slová: „Keď ste si ma upiekli, tak si ma aj zjedzte.“ Predpokladá sa, že Jánošík svoju vlastnú popravu už ani nevnímal, keďže ho pred ňou kruto mučili.

„Vie sa, že Jánošíka súdili dva dni – 16. a 17. marca 1713. Počas prvého dňa ho podrobili dobrovoľnému, počas druhého dňa trpnému výsluchu, ktorý predstavovalo aj mučenie,“ prezrádza Ružena Antolová, ktorá pôsobí v Múzeu Janka Kráľa.

Vieme, že ho mučili najskôr ľahšími, potom aj ťažšími spôsobmi. Ľahšími bolo vpichovanie ostrých hrotov pod nechty, pálenie prstov na chodidlách a drvenie prstov na rukách. Ťažším spôsobom bolo vyťahovanie na škripec.

Po mučení ťažšími spôsobmi ho mali hneď podvečer popraviť, pretože sa rána nemusel ani dožiť.

To, kde je absolútna pravda, sa bohužiaľ už nikdy nedozvieme. Tak či onak, z Jura Jánošíka sa stala národná legenda, vzor a hrdina, na ktorého nedá dopustiť skoro žiadny pravý Slovák. Či bol taký dobrý, ako ho poznáme z legiend a filmov, alebo šlo len o obyčajného kriminálnika, nezmení naše vnímanie jeho osoby a môžeme mu ďakovať, pretože aj vďaka nemu sa každoročne posilňuje cestovný ruch Slovenska.

Zdroj: tv.sme.sk, zahadnysvet.sk, spravy.pravda.sk