Dnes už len málo ľudí verí v takú tú skutočnú, normálnu lásku, ktorá sa nedá presne opísať slovami. Máme pocit, že svet ochladol, a city sa vymenili za počet partnerov, s ktorými sme si na chvíľu užili. On ma presvedčil o opaku..
Pred pár dňami mi prišla správa, ktorá ma zaujala svojou úprimnosťou natoľko, že som sa rozhodla o nej napísať. V dobe, keď to už všetci pomaly so vzťahmi vzdávajú, sa našiel niekto, kto na to pozerá úplne inak. Vďaka nej..
„Moja priateľka má od dokonalosti ďaleko, ale to my všetci. Napriek tomu milujem, keď sa ráno chystá do práce, a ja ju celú dobu z postele sledujem, a nechápem, ako som takú dokonalú ženu našiel. Veľakrát na mňa vybehne, a hoci mám pocit, že si to v danej situácií nezaslúžim, rozumiem, že každý sme iný, a reagujeme rozdielne. Aj my sa pohádame, ale to nič nemení na veci, že ju stále ľúbim. Dokonalosť neexistuje, a keby si ľudia vyberali partnera len podľa nastavených ideálov, ľudstvo by čoskoro dospelo k záhube. Nikdy by som si nemyslel, že žena, ako ona si vyberie práve mňa. Život to však spravil po svojom, a nakoniec sme spolu. Možno som ju o ruku požiadal príliš skoro, ale ak človeka naozaj ľúbite, správny moment neexistuje. Od určitého času som pochopil, že láska nie je dokonalá, plná vášne a citov, no je úprimná, a vedomie, že vás niekto naozaj miluje takého akým ste, dáva nádej. Treba si však uvedomiť, že bez každodenného boja, odpúšťania, či pokory, to nepôjde. Moja budúca žena sa stala symbolom toho, že na dobré sa oplatí počkať, a že to, čo je nášmu srdcu najbližšie máme častokrát pri sebe. A to som si posledné roky myslel, že ja normálnu ženu už nikdy nenájdem. Potom prišla ona, a za to jej ďakujem!“
Oni dvaja sú dôkazom, že láska jednoducho vznikne bez toho aby sme ju hľadali. Vytvorili si spolu svoj malý svet, v ktorom sú šťastní, a to úplne stači. Nie je to o tom nájsť rovnakého, a perfektného partnera, ale spoločnú cestu. Takú, na ktorej sa ľudia po nedorozumeniach nevzdávajú.. ale milujú.