Lea Danis: Spev bol v mojom živote stále, ale hrozne som sa ho bála

Málokto o rodenej Humenčanke a talentovanej speváčke vie, že si ju vybral manažment Victoria’s Secret ako dvornú fit-modelku na exotickej Srí Lanke a že roky žije vzťah na diaľku, ktorý v jej tvorbe značne cítiť.

Ľudia vás poznajú predovšetkým ako talentovanú speváčku so zamatovým hlasom a viacerými zahraničnými spoluprácami, vy ste však robili aj kopec iných vecí, či už redaktorku v Markíze, alebo fit-modelku na Srí Lanke.

Áno, v skutočnosti som robila kadečo! A  ktovie, čo všetko ma ešte len čaká? (smiech) Odmalička ma to ťahalo k divadlu, kamere a mikrofónu, ale nebola som logisticky v podmienkach, kde si po škole skočíš do Bratislavy na kasting, tak som si často skočila na divadelné, tanečné a moderátorské dosky u nás v Humennom. Keď prišlo po škole na rozhodovanie o budúcnosti, žurnalistika sa mi zdala ako dobrý kompromis medzi snami a realitou.

Prečo?

Odmala mi učaroval zábavný priemysel a médiá, ale zároveň som chcela študovať niečo, čo sa dalo skutočne využiť. Ja som taký triezvy hazardér.

Stále sme však pomerne ďaleko od toho, ako sa z mladej Humenčanky stala fit-modelka pre Victoria’s Secret.

Vďaka Erasmu na vysokej škole som odišla do Ríma, čo mi otvorilo dvere do ďalších krajín – človek začne viac cestovať a podľahne vášni spoznávať svet. Pomedzi to prišla možnosť sem-tam robiť modeling. Paradoxne, až po škole sa mi podarilo venovať sa mu na istý čas naplno.

Z absolventky žurnalistiky je razom modelka, to znie zaujímavo.

Vždy som razila teóriu, že radšej pôjdem do rizika a budem sa snažiť robiť, čo ma vnútorne napĺňa, ako premrhať život hnaním sa za peniazmi pod rúškom “istoty” a nakoniec si vyčítať nezmyselný a stratený čas. A tak som sa nechala trochu unášať príležitosťami, ktoré prichádzali a bola som im otvorená. Samozrejme, nič k vám nepríde len tak samo od seba, ako si mnohí myslia.

Pracovala som aj v televízii či rádiu, začínala som v tlačovej agentúre. Na žurnalistiku som nezanevrela, práve naopak, viem, koľko je za tým roboty. Moderovanie mi ostalo dodnes, veľmi si ho užívam a keď je príležitosť, nikdy neodmietnem.

Ale vždy vás azda bavila viac zábavnejšia než investigatívna forma žurnalistiky.

Presne tak. Spomínam si na prácu redaktorky v televízii, ktorá bola veľkou výzvou, ale úprimne, nenapĺňala ma. Človek musí mať skrátka hrošiu kožu a pripravovať “kadejaké” témy. Ako sa hovorí, byť skutočným novinárom je poslanie, lebo je za tým často viac práce ako odmeny za všetok ten stres, riziká, čas. Klobúk dole pred touto profesiou.

Preto ste v tom čase napokon uprednostnili stáž na Srí Lanke, z ktorej sa časom stala riadna práca fit-modelky?

Áno. Cestovanie mi otváralo obzory a keď sa naskytol mediálny projekt formou stáže na Srí Lanke, nemohla som túto možnosť nevyužiť. Modelku som spočiatku robila len cez víkendy. Po skončení stáže a mojom návrate domov mi však ponúkli full-time prácu fit-modelky pre Victoria’s Secret. A to mi nedalo! A tak som sa onedlho vrátila naspäť, aj keď som to neplánovala. (smiech)

Tam ste sa s priateľom aj vzali. Ako to?

O ruku ma, teraz už manžel, požiadal v Istanbule, kde sme šli za priateľmi na výlet. Keď nastal čas vrátiť sa späť do Ázie, napadlo mi vziať sa práve tam. Dokonca som prehovorila mamu, aby došla z Humenného na Srí Lanku! Viem, šialené! Nakoniec nás bolo 14 + slon. (smiech)

Podľa toho zrejme vznikol aj projekt Marry me barefoot.

Vďaka stáži a neskôr práci som už na Srí Lanke mala veľa kontaktov, ktoré mi pomohli svadbu zrealizovať. Preto som sa rozhodla založiť spomínanú sprostredkovateľskú svadobnú agentúru, i keď ju momentálne meníme na klasickú cestovnú kanceláriu, kde sa môžete nielen vziať, naopak, chceme ponúknuť možnosť vycestovania do tejto krajiny pre všetkých, či už chcú vyvolenú požiadať o ruku, zažiť originálne medové týždne alebo si dopriať ajurvédske či joga pobyty na farmách. Agentúra je špecializovaná, takže vieme zabezpečiť to naj z naj.

Kariére speváčky ste sa začali naplno venovať až po návrate do Európy?

Spev bol v mojom živote stále, ale hrozne som sa ho bála. Bolo to niečo, po čom som veľmi túžila, ale mala obavy z neúspechu. Ako keď ste nervózny osloviť toho, kto sa vám naozaj páči (úsmev). Proste neviete, ako na to.

Váš zahraničný debut Sunshine bol dokonca v anglickom jazyku, pieseň Dance takisto. Súvisí rozhodnutie vyhnúť sa slovenčine práve so spomínanými obavami?

To by som takto nenazvala, angličtina mi bola po cestách prirodzená, na slovenčinu prišiel čas neskôr. Nie som typický pesničkár, ktorý chytí gitaru do ruky a odspieva s ňou celý koncert. Ale chcem koncertovať aj u nás doma a spievať pre ľudí piesne, ktorým budú rozumieť všetci, preto určite chcem zamakať na ďalších slovenských skladbách.

Pre Slováka musí byť omnoho náročnejšie písať texty v cudzom jazyku tak, aby zneli prirodzene. Cudzí jazyk nám zrejme nedovolí ísť do takej hĺbky ako náš materinský.

Viete, je to náročné i jednoduché zároveň. Dlhé roky komunikujem v angličtine, preto si trúfam, aj keď angličtina, úprimne, “znesie” veľa.

Vôbec prvý singel v slovenčine Nádej vyšiel začiatkom jesene. Je výsledkom spolupráce s tímom amerických producentov Mantra, ale vznikol na diaľku.

Znie to komplikovane, ale v skutočnosti k tomu došlo veľmi jednoducho – spojil nás Instagram. (smiech) Ak spolupracujete so šikovnými a príjemnými ľuďmi, s ktorými si sadnete, všetko sa dá.

Rozpráva tiež príbeh o láske na diaľku medzi New Yorkom a Bratislavou. Text má zrejme reálny základ vo vašom živote.

Muž pracuje na Ukrajine ako medzinárodný pozorovateľ, už nejaký čas za ním cestujem hore-dole. Chvíľu som na Slovensku, chvíľu tam. Už som si tam musela vytvoriť aj druhé, menšie štúdio, takže pracovne ostávam v kondícii.

Dnes je ťažké mať pevný fungujúci vzťah a ísť si za svojimi kariérnymi snami, ktoré často súvisia s cestovaním alebo sú časovo príliš náročné. Sú to naše možnosti a ciele, ktoré môžu mať negatívny dopad na vzťah.

Vždy, keď chceme od života viac, treba aj niečo obetovať. My máme možno menej, ale zato kvalitného času spolu.  Teraz sa mi to s vekom zdá aj celkom náročnejšie, človek sa chce časom usadiť a spomaliť,  no smerujeme k tomu aj my. Určite to nie je jednoduché, no dokázali sme si spoločne vybudovať dôveru a pevné základy a myslím, že spolu rastieme tak, ako by sme bez seba nikdy nedokázali. Som najšťastnejšia, veď 10 rokov spolu hovorí samo za seba asi, to by už mohla byť aj nejaká medaila, nie? (smiech)

Mužovi ste venovali pieseň Nádej, aj teraz novinku Never Let You Down. To odlúčenie je v skladbách cítiť.

Áno, ale ako asi aj cítiť na prvé počutie, skladba Never let you down je vyslovene pozitívna od samého začiatku až do konca. Je to taká malá osobná óda na silu lásky. Chcela som vyjadriť všetky tie pocity k nemu, ktoré cítim v zmysle “nikdy ťa nesklamem” (Never Let You Down).

Chystáte aj videoklip?

Určite! Čoskoro plánujeme začať nakrúcať, nechajte sa prekvapiť.