fbpx
Klocher.sk
Magazín, ktorý tvoríme spolu

Slovenský spisovateľ Mark E. Pocha: Smrť sa stáva namiesto hrozby už len karikatúrou

Mark E. Pocha, vlastným menom Marián Kluvanec, predstavil viacero svojich hororových románov. Aké zaujímavosti o knihách prezradil?

 

Psychologický triler Dom 490 rozpráva príbeh spisovateľa Martina Lutziaka a jeho rodiny, ktorému sa vďaka sťahovaniu do obce Kriváň zmení jeho doposiaľ bežný život na hororovú scénku. Akú nečakanú situáciu v deji môže čitateľ očakávať?

Popravde sa v knihe nachádza skutočne veľa „očakávaných″ situácií, presnejšie klasických hororových duchárskych prvkov akým, je napríklad trieskanie okeníc, buchot krokov v prázdnej chodbe, samovoľné zapínanie a vypínanie svetiel uprostred noci. Toto všetko patrí k žánru a vďaka týmto prvkom sa potom v horore a konkrétne v tomto románe cítime „ako doma″.

Korením sú potom práve nečakané momenty, ktoré čitateľa šokujú a pri ktorých má nutkanie zavrieť knihu. Ten najsilnejší moment, o ktorom všetci čitatelia hovoria, súvisí s dreveným kresťanským krížom, no keby som prezradil viac, už by to nebola neočakávaná situácia.

Počas tvojej literárnej tvorby sa ti pod rukami vyostrilo viacero hororových diel. Na ktorú knihu si najviac pyšný a prečo?

Všetky knihy sú akoby moje deti a mám ich rovnako rád. Aj keď knihu, ktorá sa práve rodí, mám v tom období vždy trochu radšej (smiech). Citovo najbližší vzťah mám však k románu Na Dušičky zomrieš. Vznikal spontánne a je poctou filmovej sérii s názvom Halloween, sú v ňom živé postavy inšpirované skutočnými mladými ľuďmi a ich problémami.

Vo svojej zbierke máš aj knihu Krajina kanibalov, ktorá čitateľov vťahuje do ďalekého Peru. Študenti, ktorí tam vycestovali, zažijú kruté krvavé chvíle. Aká udalosť, vízia ťa pri tvorbe knihy inšpirovala?

V podstate je to veľmi banálne. Videl som trailer na kanibalský film Green Inferno, a ten mi skutočne počaroval. Avšak keďže film sa nechcel nijako dopracovať k nám do kín, povedal som si, že si napíšem vlastný kanibalský horor. Akosi to dobre vypálilo a kniha je dnes už prakticky vypredaná.

Niektorým ľuďom by sa mohlo zdať, že tvoj život je plný násilia alebo že máš od prírody zvrátenú myseľ. Ako sa dá oddeľovať neustála hororová tvorba od zdravej reality? Neťažia ťa takéto dramatické myšlienky?

Umelecká tvorba je práveže proces oddychu, uvoľnenia, „vypustenia pary”. A ešte k tomu to vie byť aj celkom zábava. Pri tých najextrémnejších scénach sa najviac smejem, pretože prekračujú totiž hranice do takej miery, že smrť sa stáva namiesto hrozby už len karikatúrou.

https://www.instagram.com/p/BuLPdVGnEEJ/

Zdroj titulnej foto: instagram.com/markepocha

Na personalizáciu obsahu, poskytovania služieb sociálnych sietí a analýzy návštevnosti využívame súbory cookie. Používaním webu súhlasíte s používaním cookies a spracovaním súvisiacich osobných údajov. OK Viac informácií