fbpx
Klocher.sk
Magazín, ktorý tvoríme spolu

Masky, nahota a život v zradnom svete

Ráno vstaneme a popri pití kávy, ktorá nám má pomôcť zdolať povinnosti začínajúceho sa hektického dňa, si nasadíme masku. Všetci z nás. Niektorí nápadnejšiu, iní menej nápadnú.

Nastajlujeme sa. Bezchybne. Naoko, iba naoko. Sme nepriestreľní. Neohroziteľní. Brave and strong. Úzkostlivo si dávame pozor na slová, mimiku, gestá a činy. Veď tak sa to musí. Veď tak sa to má. Tak sa to musí? Tak sa to má?

Nemôžeme a nechceme si dovoliť byť slabí. Nemôžeme dopustiť, aby nás dravé okolie roztrhalo zaživa na kusy a naservírovalo svetu na raňajky. Ach, áno. Život ako taký a takmer všetko v ňom si vyžaduje stopercentnosť, sebaistotu, flexibilitu, vysokú dávku dravosti, odolnosti voči stresom všetkého druhu, široké lakte s ostňami na ich koncoch, odvahu, rozvahu a zároveň distingvovanosť, láskavý a empatický prístup a tak ďalej, hm, hm, hm…

Jedna ani dve ruky na výpočet nestačia. Požaduje sa to jednoducho, ešte jednoduchšie sa to uvádza v curriculum vitae, zložitejšie sa tak žije, zložitejšie sa takým je, aj keď len naoko.

Možno si viacerí z vás čítajúc tieto riadky poviete: “No a? Čo má byť? Veď je to normálne.” Zaiste sa aj medzi vami nájde mnoho k dokonalosti sa približujúcich, ktorí sú bez väčšej námahy tip aj top. Je tiež mnoho takých,  ktorí sami seba presvedčia, že takými sú, aj keby sa k dokonalosti ani za máčny máčik nepribližovali. No ruku na srdce, krátky pohľad doň. Naozaj sme takí? Vždy a všade? Za každých okolností? Bez zaváhania? Stále, stále, stále? Nikdy nemáme na mále?!

pixabay.com

Iste. Doba nás núti takými byť. Spoločnosť je tak nastavená. My ľudia sme si ju tak nastavili. Nedá sa len tak bez ujmy vystúpiť z kolotoča falošnej dokonalosti. Obzvlášť keď je rozbehnutý a točí sa až prirýchlo. No aj napriek rýchlej jazde, doľahne na nás…

…nejasný pocit. Zvláštny pocit. Chceme sa ho zbaviť presne tak rýchlo, ako sa rýchlo točíme na kolotoči života, a tak chránení  zdanlivou anonymitou sociálnych sietí odhadzujeme masku, napätie v nás sa uvoľní. My sa uvoľníme. Konečne! Je (nám) šum a fuk, či pozitívne, alebo negatívne. Len tak kecáme vo všetkej slušnosti a počestnosti či sa bezdôvodne navážame do spolutrpiteľov.

POKRAČOVANIE NA DRUHEJ STRANE →

Na personalizáciu obsahu, poskytovania služieb sociálnych sietí a analýzy návštevnosti využívame súbory cookie. Používaním webu súhlasíte s používaním cookies a spracovaním súvisiacich osobných údajov. OK Viac informácií