fbpx
Klocher.sk
Magazín, ktorý tvoríme spolu

Žiakom často obetujú hodiny nad rámec svojich povinností. Učiteľom prírodovedných predmetov sa konečne dostane uznania

Vznikla Nadácia Dionýza Ilkoviča

Chcú poskytovať kvalitné zázemie pre nadaných žiakov, študentov, ale aj ich učiteľov. Zakladatelia Nadácie Dionýza Ilkoviča chcú okrem morálneho ocenenia učiteľstva zlepšiť aj materiálne podmienky pri práci s talentmi.

Spomínate si ešte na hodiny matematiky, fyziky či chémie? Vo všeobecnosti prírodovedné predmety žiaci buď milujú, alebo nenávidia. No a práve z tých, ktorí ich milujú, raz môžu vyrásť vedci svetovej úrovne. Často nás prezentujú na národných, ale aj medzinárodných súťažiach – ako napríklad v Singapure, keď Slovákom víťazstvo ušlo len o 0,1 bodu.

Spomínate si ešte na svojich učiteľov? A na to, ako obetavo viedli krúžky či chystali nás na olympiády? Smutná realita je, že za to nie sú dostatočne odmenení. Robia to totiž vo svojom voľnom čase. Za pánboh zaplať.

Nadácia Dionýza Ilkoviča má oceňovať a motivovať výnimočných učiteľov

Napriek tomu, že Cena Dionýza Ilkoviča (CDI) sa bude tento rok udeľovať už po tretí raz, organizátori sa rozhodli ísť o krok ďalej. Uplynulé dva roky totiž CDI fungovala pod záštitou slovenskej technologickej spoločnosti PosAm, od roku 2019 však jej úlohu preberie novovzniknutá Nadácia Dionýza Ilkoviča. Jej cieľom je oceňovať a motivovať výnimočných pedagógov, no zároveň zdôrazňovať potrebu kvalitnej prípravy študentov.

Na pondelkovej tlačovej konferencii predstavili Nadáciu Dionýza Ilkoviča. Zľava: Jozef Smrek, Ľubomír Konrád, Róbert Mistrík, Martin Plesch, Marián Marek, Michaela Benedigová. Zdroj: Eva Jonisová

Michaela Benedigová, členka správnej rady Nadácie, začala tlačovú konferenciu týmito slovami: „Našou snahou a úprimnou ambíciou by malo byť úsilie o čo najlepšie Slovensko, o čo najlepšiu krajinu.” Citovala pritom inauguračný prejav prezidentky Čaputovej. „Náš školský systém dnes kvalitu nepodporuje dostatočne; mal by ju podporovať viac,” dodala. Hovorí, že na vytvorenie systematickej podpory treba aj viac prostriedkov, aj viac myšlienok.

Kto bol Dionýz Ilkovič? Profesor, fyzik, fyzikálny chemik (1907 – 1980). Pre mnohých bol skromnou, takmer tajomnou postavou. Typický vedátor. Študenti o ňom hovoria ako o legende, ktorá dokázala aj najzložitejšie vedecké postuláty vysvetliť tak, že to pochopil každý. V roku 1934 odvodil D. Ilkovič ako člen tímu držiteľa Nobelovej ceny Jaroslava Heyrovského vzťah medzi polarografickým difúznym prúdom, koncentráciou roztoku a charakteristikami kvapkovej ortuťovej elektródy. Dnes je známy ako Ilkovičova rovnica.

„Za 30 rokov, čo pracujem v tejto oblasti, mám pocit, že situácia na trhu sa stále zhoršuje. Samozrejme, mohli by sme zostať len pri sťažovaní a hnevaní sa na to, čo všetko okolo nás nefunguje, no uvedomili sme si, že sami môžeme urobiť niečo pre to, aby bola situácia aspoň o kúsok lepšia,” povedal Marián Marek, generálny riaditeľ spoločnosti PosAm a iniciátor vzniku Nadácie.

Najväčším bohatstvom našej krajiny sú talentovaní ľudia

Pri mene Róbert Mistrík si predstaví asi väčšina z nás jedného z prezidentských kandidátov, no je to skutočne významný vedec. Spomína, že keď robil prezidentskú kampaň a cestoval po krajine, väčšinou hovoril, že Slovensko je malá krajina, ktorá nemá ani more, ani ropu, ani nerastné suroviny; naším najväčším bohatstvom sú naši talentovaní ľudia. „Na to, aby sme vedeli podporiť rozvoj a umožniť týmto talentom, aby našli svoje miesto v spoločnosti, potrebujeme predovšetkým učiteľov, ktorí ich zachytia v raných fázach, venujú sa im, podporia ich, motivujú. Učitelia na základných a stredných školách sú mimoriadne dôležití. Sú tou vstupnou bránou, ktorou môžu študentom otvoriť nádherný svet prírodných vied.

Róbert Mistrík je tiež členom správnej rady Nadácie Dionýza Ilkoviča. Zdroj: Eva Jonisová

Prírodné vedy sú od podstaty založené na kritickom myslení. Nepotrebujeme žiadny kurzy, ako logicky myslieť alebo kriticky posudzovať fakty; v prírodných vedách je to niečo automatické. Kto dobre rozumie matematike, fyzike, chémii, biológii, automaticky vie kriticky myslieť.

Mistrík dodáva: „V mojom živote hrali dôležitú úlohu dve učiteľky chémie. Bez nich by som tu dnes možno nesedel a možno by som sa chémii nikdy nevenoval.” Práve učitelia si podľa neho zaslúžia spoločenské uznanie, vyššie finančné uznanie, zaslúžia si našu podporu. „Môžeme tu mať neviemkoľko školských reforiem, no oveľa väčšiu silu má angažovaný a zapálený učiteľ, ktorý rozpozná v žiakovi záujem a vie rozvíjať jeho talent.”

Príbehy učiteľov

„Veľmi ma potešilo, keď sa objavil študent, ktorý bol prvýkrát na medzinárodnej olympiáde, ktorý reprezentoval ešte Československo. To v človeku zanechá hlboký dojem.” Spomína aj ďalších študentov, ktorí v priebehu rokov získali mnohé, aj zlaté medaily. Hovorí však: V človeku najviac zostane to, keď si so študentmi rozumie aj ľudsky, keď ho prídu pozrieť aj po tom, ako skončia, keď vidí, že sú úspešní na vysokých školách, potom aj v práci. To je pre človeka veľmi povzbudzujúce.”

Pedagógovia Jozef Smrek (vľavo) a Ľubomír Konrád (vpravo), víťazi CDI. Zdroj: Eva Jonisová

Ľubomír Konrád, víťaz CDI v roku 2018, hovorí: „Na začiatku to bol boj, či zotrvať, alebo nezotrvať v školstve. Bolo treba zabezpečiť rodinu. No potom stretnete deti, ktoré vás naháňajú, chcú niečo robiť a viete, že sa im oplatí venovať. No a keď sa rozpozeráte po svete, zistíte, že nie ste jediný. Ako sa hovorí, vzory človek nehľadá, vzory stretáva. Takto som na jednej olympiáde stretol napríklad aj Jozefa (Smreka – pozn. red.).”

Ak vás táto téma zaujíma, odporúčame aj rozhovor s Jurajom Čokynom, účastníkom programu Teach for Slovakia. Tiež sa vyjadril, že potrebujeme ľudí zapáliť pre školstvo.

Na personalizáciu obsahu, poskytovania služieb sociálnych sietí a analýzy návštevnosti využívame súbory cookie. Používaním webu súhlasíte s používaním cookies a spracovaním súvisiacich osobných údajov. OK Viac informácií