Nepácham žiadne trestné činy, vstupujem len otvorenými dverami, teda pokiaľ tam stále sú, hovorí Ivan, ktorý sa venuje urbexu

Ivan pracuje ako elektrikár a vo voľnom čase navštevuje opustené stavby. Všetko natáča a zdieľa na YouTube, kde ho sleduje už niekoľko tisíc fanúšikov. Prečo je urban exploration tak populárny adrenalínový koníček? 

Opustené miesta Ivana fascinovali odmalička. „Mnohí si pamätajú dobu, keď ešte nebola štvorprúdová cesta cez Liptovský Mikuláš, nestál obchodný dom Jasná, Billa a veľké parkovisko. Bola tam stará továreň, myslím, že kožiarske závody,“ hovorí.

Prvé opustené miesto, ktoré navštívil, boli skrachované kúpele v Korytnici – dodnes ho považuje za najzaujímavejšie. Svoj koníček začal po čase zdieľať aj s verejnosťou:  „Môj YouTube kanál som založil 27. 4. 2015, no pravidelné týždenné videa začali vznikať až na začiatku roku 2017.“

Mladý Mikulášan Ivan Donoval sa venuje urbexu, aj keď sa za čistokrvného urbexera nepovažuje. Hovorí o sebe skôr ako o chlapíkovi s kamerou.

„Jednoducho všetko, čo vytvoril človek. Niekto chodí na turistiku na hory, niekto do opustených budov,“ povedal odvážny prieskumník.

View this post on Instagram

Chemické laboratórium

A post shared by Ivan Donoval (@ivandonoval) on Feb 2, 2019 at 2:11am PST

Čo je urban exploration?

Urbex je skratka slov urban exploration, znamená prieskum miest, odkiaľ už ľudia odišli. Sú to opustené továrne, nemocnice, hotely, bane, bunkre, staré tunely.

Urban exploration alebo “mestský prieskum” je súkromný prieskum verejne neprístupných objektov. Najčastejšie ide o staré, opustené alebo zrúcané urbanistické objekty, ako napríklad budovy, továrne, nemocnice,  mosty, podzemie, strechy a podobne.

Je to druh zábavy alebo skôr adrenalínového športu. Medzi najznámejšie a najväčšie objekty, kde sa môžete s týmto pojmom stretnúť, je mesto Pripjať pri Černobyle.

Ako prebieha prieskum opustených miest?

Slovensko je krajinou zabudnutých priemyselných pamiatok. Ivan za nimi cestuje. Snaží nadchnúť ľudí pre históriu starých tovární, baní a stratených sídiel. Dokumentuje miesta, ktoré už možno ďalšie generácie neuvidia.

Zdokumentoval kedysi chýrny hotel Esperanto v Pribyline, dlho opustenú a nedávno vyhorenú chatu Javorovica v Liptovskom Jáne, chátrajúci mäsokombinát v Dovalove, farmu v Pavlovej Vsi. S kamerou sa prešiel aj po zabudnutej trati Považskej lesnej železnice.

Ivan často stavbu navštívi niekoľkokrát vopred, aby zistil, ako sa dá bezpečne vojsť.

„Nepácham žiadne trestné činy, vstupujem len otvorenými dverami, teda pokiaľ tam stále sú. Nepreliezam ploty, nerozbíjam okná, neničím zámky.“

Na výskumy do opustených budov chodí Ivan zväčša sám, parťáka priberie len občas. Je to pre neho bezpečnejšie. Aj keď nie je tak celkom osamote; pomáha si modernými technológiami. Svoju polohu zakaždým zdieľa online s mamou a priateľkou Miškou, aby vedeli, kde sa aktuálne nachádza.

 

View this post on Instagram

⏳ Neteší nás to, ale musíme dnu. Do 150-ročného parného mlyna vo Veľkom Šariši, z ktorého je dnes parkovisko kamiónov a vrakov z autodielne. Vnútri sú krásne staré lampy, ktoré by závideli v súčasných industriálnych interiéroch. Ale čo sa stalo so starými strojmi? Nevieme. Čo bude s chránenou pamiatkou v budúcnosti? Nevieme. Majitelia podobných pamiatok nestoja o pozornosť. Vonku vedú železničné koľaje pre najstarší parný rušeň na Slovensku. Volali ho Mľinská džurka, bol vyrobený v roku 1882 práve pre potreby mlyna a slúžil až do 60. rokov minulého storočia. Je vystavený pri železničnej stanici. Parádna mašinka. Šarišská múka kedysi bodovala vo svete. Získala striebornú medailu v Berlíne, zlatú medailu v Budapešti. Mlyn bol najúspešnejší podnik na Šariši. A hoci viackrát vyhorel, majitelia ho vždy dokázali znova pozdvihnúť. Neskôr však nemohli držať krok so silnou konkurenciou aj pre menej výhodnú polohu. Mlynu sa nedarilo za komunizmu ani po ňom. Zostal prázdny. V kríkoch je ukrytý vodný náhon, fotogenicky natretý na modro. Samotný mlyn fungoval naprieč šiestimi poschodiami. Na prvom poschodí sa nachádzali valcové stolice. Na druhé umiestnili rôzne dopravné transportéry a sitá. Na treťom bola triedička krupice. Štvrté poschodie bolo vyhradené na manipuláciu so surovinami a múkou. Na piatom sa nachádzali rovinné vysievače. Na šiestom filtre. Toľko z vychýreného mlyna. Dúfajme, že sa naň nezabudne. Práve preto o schátraných pamiatkach píšeme. . . . #ciernediery #mlyn #šariš #velkysaris #vychod #dnescestujem #slovensko #slovakia #slovakadventures #cestovanie #exploreslovakia #slovakiatravel #beautifulslovakia #visitslovakia #praveslovenske #madeinslovakia #urbexslovakia #opustenamista #slovakwild #exploremore #slovakdesign #slovenskydizajn #slovakarchitecture #slovakphotographer #slovakart #abandonedbuildings #oldmill #industrialarchitecture #industrialdesign

A post shared by Čierne diery (@ciernediery) on Jan 31, 2019 at 10:49am PST

Netradičné hobby s predsudkami

Urbex predstavuje moderný koníček, je to tak trochu zábava spojená s umením. Pod pojmom Urban Exploration  sa často zahŕňajú aj ďalšie podobné prieskumné aktivity, napríklad tzv. infiltrácia, draining, urban spelunking a urban caving.

Pre niekoho je Urbex moc špinavé a riskantné trávenie voľného času. Pre iných však predstavuje možnosť nevšedného dobrodružstva. Veľký počet prevažne mladých ľudí v západných krajinách sa začína tejto činnosti systematicky venovať.

Ivan sa nestretáva len s pozitívnou reakciou ľudí, hoci z miest, ktoré navštívil, nikdy nič neodniesol a nič nezničil. „Viem, že veľa ľudí ma odsudzuje za to, čo robím. Ale verím, že raz možno budú mať moje dokumenty historickú výpovednú hodnotu.“

Pokiaľ by sa niekto vydal po jeho stopách a nazrel do útrob opustených stavieb, Ivan má prosbu.

„Správajte sa v opustených budovách úctivo, tak, akoby boli vaše. Neničte vybavenie, ktoré je aj tak už dosť poznačené časom. Nezabúdajte, možno raz niekto príde aj do vášho opusteného domu, ktorý po vás zostane. Pár takých domov som už videl.“

Zdroje: myliptov.sme.sk / Ľubica Stančíková, urbanexploration.sk, urbex.cz, ciernediery.sk, ivandonoval.eu