V dvadsiatich rokoch minulého storočia sa v Los Angeles odohral neuveriteľný, no skutočný kriminálny prípad. Pozoruhodný príbeh Christine Collinsovej a jej syna je smutný, ale zároveň poučný.
Prečítajte si strhujúci pravdivý príbeh ženy, ktorá neuverila bezočivej manipulácii miestnej polície a do posledného dňa verila, že jej milovaný syn je nažive.
Syn Christine Collinsovej, v tom čase 9-ročný Walter, zmizol za záhadných okolností 10. marca 1928. Jeho matka, ktorá pracovala ako vedúca telefónnych spojovateliek v Los Angeles, prišla v ten deň z náhradnej služby o trochu neskôr, pretože jej meškala električka. V ich dome však Waltera nenašla a vydesená volala na políciu, kde jej však s chladným hlasom oznámili, že pátrať po jej synovi môžu až 24 hodín od nahlásenia nezvestnosti.
Christine podozrievala Walterovho biologického otca, ktorý bol zapletený do niekoľkých vlámačiek a sedel vo väzení. Policajné pátranie vzbudilo veľký ohlas a prípad sa stal ostro sledovaným v celých Spojených štátoch. Verejný tlak na miestnu políciu každým dňom rástol. Pátranie však ani po niekoľkých týždňoch neprinášalo žiadne výsledky.
Po piatich mesiacoch nastal v príbehu nezvestného Waltera zásadný zvrat. Walter Collins bol totiž vypátraný v meste DeKalb v Illinois. Teda aspoň podľa oficiálneho vyšetrovania polície, ktorá vyhlásila, že ho uniesol šialenec. Keďže dobré meno policajného zboru v Los Angeles bolo výrazne naštrbené, vyšetrovatelia sa rozhodli zorganizovať verejné stretnutie matky a uneseného syna pred množstvom novinárom na miestnej vlakovej stanici.
Lenže pani Collinsová priamo na nádraží a bez pochybností vyhlásila, že chlapec, ktorý pred ňou stojí, v žiadnom prípade nie je jej stratený syn Walter. Policajný kapitán J. J. Jones ju na mieste prehováral, že je len vystresovaná a zničená zo žiaľu, a že po pár dňoch určite bude súhlasiť, že chlapec je Walter. A tak si Christine „Waltera“ vzala do svojho domu.
Veľmi skoro sa však Christine Collinsová opäť objavila na policajnej stanici s tvrdením, že chlapec v jej dome nie je Walter, pretože jej Walter nebol obrezaný, bol o 8 centimetrov vyšší a správal sa inak. Lekár, ktorého do domu vyslal kapitán Jones, však Christine tvrdil, že chlapcova telesná výška sa zmenšila v dôsledku stresu, ktorý prežíval počas únosu, a že obriezku mu vykonal únosca. Christine však získala ďalšie nespochybniteľné dôkazy o chlapcovej identite. Navštívila Walterovho zubára, ktorý jej písomne doložil potvrdenie o tom, že Walter mal medzierku medzi zubami. Taktiež učiteľka v miestnej škole jej pred ostatnými žiakmi potvrdila, že onen chlapec nemôže byť Walter, pretože sa naňho dobre pamätá.
Polícia v strachu z veľkého škandálu dala príkaz hospitalizovať pani Collinsovú na miestnej psychiatrickej klinike. Primárovi psychiatrie dal kapitán polície príkaz urobiť všetko preto, aby Christine podpísala vyhlásenie, v ktorom by potvrdila, že nájdený chlapec je jej syn Walter. Christine však na túto hru odmietla pristúpiť, a tak na psychiatrii trpela neľudské zaobchádzanie a psychický nátlak.
Medzitým sa zistilo, že údajný Walter je v skutočnosti 12-ročný Arthur Hutchins a pochádza z Iowy. Pri krížovom výsluchu sa priznal, že sa vydával za Chrisa Waltera. Neznámy tulák mu povedal, že sa na nezvestného chlapca veľmi podobá a on sa zaňho začal vydávať, pretože sa v Hollywoode chcel stretnúť so svojím obľúbeným hercom. V tom čase sa na stranu Christine Collinsovej postavil duchovný Gustav A. Briegleb. Vďaka jeho nátlaku Christine desať dní po Hutchinsovom priznaní prepustili z psychiatrie. V roku 1930 Christine Collinsová vyhrala súdny spor proti kapitánovi Jonesovi z losangeleskej polície, ktorý jej musel vyplatiť viac než 10-tisíc dolárov, čo však nikdy neurobil.
V čase súdneho konania sa tiež prevalila kauza sériových vrážd na farme Gordona Stewarta Northcotta. Tento zvrátený a psychicky narušený 23-ročný mladík uniesol, týral a zavraždil asi 3 deti v rokoch 1926 až 1928. Na únosy a vraždy využil svojho 13-ročného synovca Sanforda Clarka, ktorý vraždenie neskôr nahlásil polícii a sám vykopal telesné pozostatky chlapcov na slepačej farme vo Wineville.
Gordon Stewart Northcott bol odsúdený na trest smrti obesením. Christine Collinsovej poslal v októbri 1930 telegram, v ktorom jej povedal, že klamal, keď vypovedal, že jej syna Waltera nezavraždil. Christine dostala ako prvá žena po tridsiatich rokoch povolenie navštíviť vraha v predvečer jeho popravy. Pri osobnom stretnutí vo väzení však Gordon zmenil svoje správanie a odmietol Christine čokoľvek o vraždách povedať. Na druhý deň, 2. októbra 1930 Gordona Stewarta Northcotta verejne popravili za prítomnosti Christine Collinsovej.
Christine nikdy neprestala veriť tomu, že jej chlapec Walter je nažive. Utvrdilo ju v tom aj svedectvo ďalšieho chlapca, ktorý z farmy utiekol a pri výsluchu tvrdil, že Walter mu zachránil život. V roku 2008 režisér Clint Eastwood sfilmoval tento neuveriteľný kriminálny prípad vo filme Výmena. Christine Collinsovú v ňom stvárnila Angelina Jolie, ktorá dostala za svoj výkon Oscara. Pastora, ktorý Christine v útrapách pomáhal, stvárnil John Malkovich.
https://www.youtube.com/watch?v=kd_ffZ2yO38