fbpx
Pripomíname si 17. november cez spomienky našich rodičov

Pripomíname si 17. november cez spomienky našich rodičov

Mladá generácia narodená po ´89 si len ťažko predstaví, ako tieto historické udalosti prežívali obyčajní ľudia, ďaleko od preplnených námestí. Opýtali sme sa našich starších príbuzných, čo pre nich znamenala Nežná revolúcia. 

Zita (69), Nitrianske Sučany: Pár týždňov predtým som bola ako zdravotníčka s kolektívom na výlete. Posledná zastávka bola v Prahe, kde sme videli veľa ľudí, ktorí boli na námestí, no hlásilo sa, že občania sa majú rozísť. Videla som, že tam stoja policajné auta a spýtala som sa okoloidúceho, čo sa deje. Z vodných diel sa začalo striekať, ľudia sa rozutekali. Počuli sme, že Nemci utekajú cez Čechy.

Keď som prišla z výletu domov, ľudia utekali a schovávali sa, lebo policajti bili ľudí obuškami. Približne o dva týždne sme počuli, že 17. novembra sa chystá demonštrácia. V televízii všetkým pustli film Angelika, nariadili, aby v TV nič súvisiace s demonštráciou nebolo, aby verejnosť neinformovali. Až vo večerných správach sme počuli, že sa herci vzbúrili a pridali k študentom. Potom sme už dostávali správy, že na námestí bolo zhromaždených vyše 100-tisíc ľudí. Veľa z nich štrngalo kľúčmi s heslom “dosť bolo komunistov“. Disidenti boli proti komunistom a chceli štyri veci: slobodu slova, slobodu tlače, slobodu cestovania a náboženskú slobodu.

Jaroslav (48), Nitra: Ako príslušník VB som v tom čase nacvičoval na výcviku potláčanie demonštrácie: kropenie vodou, štíty, helmy.

Miroslav  (70), Martin: Bol som v práci na poobednej v ZŤS Martin a o udalostiach v Prahe som počúval len v rádiu. V spomienkach z tohto dňa mi utkveli najmä známe slová Milana Kňažka “utvorte koridor”. 

Silvia (44), Martin: Bola som v tom čase študentkou Strednej priemyselnej školy v Martine. Profesori odmietali pustiť žiakov na námestie a pripojiť sa k demonštrácii. Musela som spolu s ostatnými ujsť z vyučovania, za čo sme si vyslúžili neospravedlnené hodiny. V skutočnosti takmer nikto z nás nevedel, čo sa deje, jednoducho sme šli s davom. Mali sme strach, že nás vyhodia zo školy a rovnako tak sme sa báli polície, ktorá rozháňala ľudí. Z tohto dňa si ešte pamätám, že známa kapela Tublatanka požičala svoju aparatúru na námestie v Bratislave.

PREČÍTAJTE SI TIEŽ  3-ročný chlapček šokoval rodičov výrokom, že vie, kto ho zabil a kde je ukryté telo! Pod hromadou kamenia našli niečo neuveriteľné

Margita (48), Roman (53), Tesárske Mlyňany: Tu sa to až tak neprežívalo. Pozerali sme to v telke, videli sme delá a pamätáme si Kňažka a jeho “utvorte koridor,” a potom ešte ako ľudia spievali “Sľúbili sme si lásku”. V meste to bolo iné, štrngalo sa kľúčmi, ale my sme boli normálne v práci. Vtedy sme to ešte tak nebrali, že sa deje nejaká vážna vec. Až časom.

Iveta (54), Liptovská Osada: My sme poriadne nevedeli, čo sa deje. Aj sme sa báli, čo nastane. Celé sa to začalo tým, že Nemci utekali cez Prahu do Západného Nemecka a nikto ich v Česku nezastavil. Tu ľudia hundrali, najmä starší, že prečo študenti štrajkujú, veď majú zadarmo školy a na Západe to tak nie je. Tiež sa im nepáčilo, že prečo sa umelci sťažujú, keď majú také vysoké platy. Starší celkovo nechápali, lebo boli na režim zvyknutí. My mladí sme cítili obavy z budúcnosti.

Google+ Linkedin