Klocher.sk
Magazín, ktorý tvoríme spolu

Nezvestné deti, ktoré sa doteraz nenašli

Po viac ako roku odložili pátranie len 12-ročnej Michaely Patrície Muzikářovej z Ústí nad Labem, ktorá v stredu ráno 11. januára neprišla do školy. Cesta z obytného domu do budovy školy je dlhá len 400 metrov a trvala jej každý deň päť minút. Dievča si so sebou nevzalo mobil a doteraz polícia nemá žiadnu dôležitú stopu.

Česká verejnosť špekulovala o viacerých dôvodoch jej náhleho zmiznutia od únosu, cez útek až po násilný čin. „Prípad Michaely Muzikářovej bol odložený a my sa už k tejto veci nebudeme ďalej vyjadrovať,“ oznámila policajná hovorkyňa Jana Slámová.

Nezvestné deti, ktoré sa doteraz nenašli

Rozpor vo výpovedi

Jej vyjadrenie predchádzali hodiny sledovania kamerových záznamov, výsluchy takmer tisícky ľudí, pátranie stoviek policajtov, strážnikov a vojakov. Dnes kriminalisti predpokladajú, že dievča už nežije a jej pozostatky ležia niekde medzi Ústím a Plzňou, kde pracoval jediný podozrivý, priateľ matky Otakar S. Naznačujú to rozpory v jeho výpovediach, ale aj predmety so stopami Miškinho DNA nájdené v jeho Mazda.

„Pri prvej prehliadke sme ich nenašli, pretože tam jednoducho neboli. Bohužiaľ to už nevysvetlil, „poznamenal na poslednej tlačovej konferencii kriminalista Martin Charvát. Miškine veci policajti našli až po samovražde Otakara S., teda dva týždne po jej zmiznutí. Matka školáčky medzitým odovzdala polícii jej mobil. Neskôr sa ukázalo, že jej ho dal práve on a nútil ju, aby klamala, kde ho našla. Jeho auto navyše zachytila ​​kamera pri Plzni 11. januára o 7.15 hod, teda v deň, kedy Míša zmizla. Tvrdil pritom, že bol inde.

Pátrací tím Mišku bezvýsledne hľadal v lokalite Hadačka na Plzeňsku v bývalej raketovej základni i rybníkoch. Hoci jednou z vyšetrovacích verzií bola vražda so sexuálnym motívom, tak k násiliu nakoniec dôjsť nemuselo.

„Mohla s podozrivým odísť dobrovoľne a počas cesty do Plzne sa mohla stať nejaká nešťastná udalosť,“ pripustil Martin Charvát.

SEXUÁLNY DEVIANT?

Súbežne s pátraním po Michaele však polícia vyšetrovala Otakara S. aj pre podozrenie zo spáchania sexuálnych trestných činov. Server iRozhlas.cz v minulosti zverejnil dokument z vyšetrovania, podľa ktorého Mišku omámil, ako to údajne robil aj u iných dievčat, na ktorých sa potom sexuálne ukájal. Mišku  podľa policajného dokumentu zabil a tela sa zbavil do prvého výsluchu.

Nedávna história si pamätá aj ďalšie slávne prípady, kedy deti zmizli za bieleho dňa bez stopy. Klocher vám prináša 5 príbehov nezvestných detí.

Ľuboš Bednár

Nezvestné deti - Ľuboš Bednár

27. augusta 1988 zmizol za bieleho dňa v Púchove vtedy štvorročný Ľuboš Bednár. Tesne pred obedom sa hral so svojimi bratmi na pieskovisku pred panelákom. Mama ich z okna bytu zavolala na obed, no domov sa vrátili len dvaja. Ľuboš akoby sa do zeme prepadol. Svedkovia ho videli kráčať smerom do mesta. Okamžite sa rozbehlo veľké policajné pátranie. Pes zachytil pachovú stopu chlapca len po okraj neďalekého chodníka. Záhadné zmiznutie chlapca spred paneláku vyvolalo všeobecný strach v celej republike. Špekulovalo sa o únose chlapca na orgány. Dodnes je osud Ľuboša Bednára neznámy.

Madeleine McCannová

Nezvestné deti - Madeleine McCannová

Asi najznámejšie stratené dieťa na svete. Ako trojročné dievčatko zmizla počas rodinnej dovolenky v Portugalsku. 3. mája 2007 ohlásili rodičia na miestnej polícii  zmiznutie svojej dcéry Madeleine. Po návrate z večere ju nenašli v izbe v apartmáne Praia da Luz v portugalskom Algarve. V izbe zostali jej spiaci súrodenci. Dvere a okno boli otvorené.  Rozbehlo sa veľké pátranie a množstvo svedkov hlásilo, že videli dievča podobné Madleine napríklad v marockom meste Marakéš alebo na Malte. Oficiálne vyšetrovanie bolo prerušené v júni 2008. Istú dobu boli ako podozriví vedení aj rodičia Kate a Gerry McCannovci. Prípad sa stal slávnym vďaka obrovskému záujmu médií a podpore zo strany politikov aj celebrít.

Emanuela Orlandiová

Nezvestné deti - Emanuela Orlandiová

„Dievča z Vatikánu“ ako Emanuelu pomenovali médiá, zmizlo za zvláštnych okolností 22. júna 1983. V tom čase bola druháčka na lýceu v Ríme. Emanuela bola dcérou zamestnanca vatikánskej banky a spolu s rodičmi bývali priamo vo Vatikáne. V ten deň ako zvyčajne smerovala do hudobnej školy. Najskôr cestovala autobusom a potom prešla asi 200 metrov pešo. 22. júna 1983 meškala. Zavolala sestre, kde jej oznámila meškanie a zároveň jej oznámila, že dostala ponuku od reprezentantnky spoločnosti Avon. Jej sestra jej zdôraznila aby o tom povedala svojim rodičom. Emanuella sa pravdepodobne stretla s onou neznámou zástupkyňou a až potom prišla do hudobnej školy. Po vyučovaní cestou na autobusovú zastávku sa o pracovnej ponuke rozprávala so spolužiačkou a ďalším dievčaťom.

Na zastávke ju aj naposledy videli ako nastupuje do veľkého čierneho BMW. Osud dievčiny je dodnes neznámy. Viacero zdrojov vyšetrovania pravdepodobný únos Orlandiovej spája s atentátom na pápeža Jána Pavla II., ktorý sa vo Vatikáne odohral dva roky predtým. Sám atentátnik Ali Agca v roku 2010 pre médiá potvrdil, že Emanuela Orlandiová je nažive a bola obeťou únosu. Oficiálne vyšetrovanie však žiadne dôkazy neprinieslo.

Beaumontovci

Beaumontovci

Najslávnejší prípad nezvestných detí v Austrálii sa začal 26. januára 1966. V tento deň celá krajina každoročne oslavuje tzv. Deň Austrálie, v roku 1788 sa v sydneyskom zálive vylodila prvá flotila Arthura Phillipa. Tri deti: 9-ročná Jane, 7-ročná Arnna a 4-ročný Grand Beaumontovci sa bez dozoru vybrali na pláž Glenelg Beach v Adelaide. Táto pláž bola vzdialená od ich domu asi päť minút cesty autobusom. Rodičia sa neobávali, pretože rovnakú cestu absolvovali ich deti aj deň predtým. Z domu odišli o desiatej hodine dopoludnia a rodičia poverili Jane, aby na všetkých troch dala pozor, a aby sa vrátili presne napoludnie.

Keďže sa deti nevracali ani po tretej hodine popoludní, zalarmovali Jim a Nancy Beaumontovci miestnu políciu. Rozbehlo sa jedno z najväčších kriminálnych vyšetrovaní v histórii Austrálie. Deti boli na pláži svedkami videné v sprievode neznámeho vysokého blonďavého muža vo veku asi 30 rokov. Celý prípad spôsobil v Austrálii doslova ošiaľ a vyvolal obavy o bezpečnosť malých detí, ktoré začali byť svojimi rodičmi kontrolované omnoho intenzívnejšie než kedykoľvek predtým.

Zmiznutie žabích detí

Zmiznutie žabích detí

Jeden z najhrôzostrašnejších prípadov zmiznutých detí vôbec. 26. marca 1991 sa päť detí v Južnej Kórei vybralo na tradičný lov žiab pri prameni na úpätí vrchu Mount Waryong. Po tom, čo boli nahlásené ako nezvestné, sa príbeh v krajine stal národnou senzáciou. Vtedajší prezident Južnej Kórei, Roh Tae-woo, povolal do pátrania po deťoch 300-tisíc policajtov. Televízia vysielala živé zábery z policajného vyšetrovania.

Po jedenástich rokoch objavil miestny muž, ktorý zbieral žalude, pozostatky nezvestných chlapcov v oblasti, ktorá bola už predtým dôkladne prehľadaná. Deti zomreli násilnou smrťou, no vrah ani okolnosti tohto strašného činu neboli nikdy objasnené.

Mohlo by sa vám páčiť

Na personalizáciu obsahu, poskytovania služieb sociálnych sietí a analýzy návštevnosti využívame súbory cookie. Používaním webu súhlasíte s používaním cookies a spracovaním súvisiacich osobných údajov. OK Viac informácií