Naučili sme sa dávať si nekonečné množstvo pravidiel a hraníc v láske. Čakáme stále na niečo iné. Na správny moment, správneho človeka, správne miesto, správnu situáciu. Povedali sme si, že sa nikdy neuspokojíme a budeme neustále čakať a hľadať, kým nebude všetko perfektné a kým nenájdeme všetko, čo sme presne hľadali.
Niekedy je to však viac na škodu ako na úžitok.
Sme úplne posadnutí túžbou nájsť presne takého dokonalého človeka, akého sme si vysnívali. Ktokoľvek, kto sa čo i len o kúsok vychýli z našej dokonalej predstavy, je pre nás nepostačujúci. Ale láska takto nefunguje. Nie je čakanie na dokonalého človeka a odmietania všetkých ostatných unavujúce?
Ako zistíme, kto je pre nás správny a pravý, ak si neprejdeme pár nesprávnymi vzťahmi, v ktorých nám niečo chýbalo, ak nestrávime čas s ľuďmi, ktorí mali niečo, čo nám neprekonateľne vadilo, kým nezistíme, kde sú naše hranice odpúšťania?
Láska nie je dokonalá a nikdy nebude. Žiaden vzťah nie je dokonalý. Každý človek, ktorý do tvojho života príde, bude mať nejaké nedostatky a vlastnosti, ktoré ti budú vadiť. Ide však o to nájsť človeka, ktorý bude mať viac pozitívnych ako negatívnych vlastností pre teba a ktorého nedostatky nebudú pre teba neprekonateľné.
Je dôležité strážiť si svoje srdce, nedávať ho hocikomu, na koho narazíš na ulici, ale na druhej strane, len na základe skúsenosti budeme vedieť rozlíšiť, kedy stretneme správneho človeka. A čo je jedna z najdôležitejších vecí – do vzťahu vstupuj len vtedy, ak si si 100% istý/á, že chceš. To, že možno zažiješ zopár nesprávnych vzťahov, nie je zlé. Je to prirodzený vývoj a len tak najlepšie zistíš, aký partner je pre teba vhodný a s kým budeš skutočne šťastná. Musíš sa prestať obmedzovať hľadaním dokonalosti.
Byť sám je v poriadku, ale ostávať sám kvôli čakaniu na perfektný vzťah nemá význam. Robiť chyby v láske je prirodzené viac, ako čokoľvek iné. Nechaj svoje srdce bojovať.
Zdroj:thoughtcatalog.com