fbpx
Klocher.sk
Magazín, ktorý tvoríme spolu

Šokujúci príbeh odsúdenej: Ľudia vyjdú po rokoch z väzenia a nevedia sa zaradiť do života. Jasné, že sa po krátkom čase vrátia späť (3. ČASŤ)

Spoveď odsúdenej – predchádzajúcu časť si môžete prečítať TU.

Ľudia vyjdú z väzenia po niekoľkých rokoch s príspevkom od cca 50 eur. Zavrú sa za nimi brány a nikoho netrápi, či majú niekam ísť. Ja sa ani nečudujem, že potom spravia nejakú zlobu proti srsti, len aby sa dostali späť.

Mária spomína ďalšie šokujúce momenty, ktoré sa jej vryli do pamäti. Rozpráva o dievčati, ktorému sa podarilo vyliať polievku na zem, tácky totiž boli hrboľaté a ťažšie sa na nich nieslo jedlo. „Pedagogička, ktorá by mala mať nejaké základy psychológie, asi chcela byť zaujímavá. Prišla ku nej a povedala: “buď to vytrite, alebo to vylížte.” To boli momenty, v ktorých sme všetci zamrzli.”

Spomína aj prehliadku na justičáku, ktorá je v zákone riadne ošetrená a vzťahujú sa na ňu základné ľudské práva. Jedna referentka bola extrémne nepríjemná. Pri prehliadke museli ísť donaha a čupnúť si, či náhodou niečo odniekiaľ nevypadne. Bola tam žena, ktorá práve menštruovala. Referentka jej nedovolila nechať si nohavičky, musela sa celá vyzliecť. Držala v ruke zakrvavenú vložku a spýtala sa v pomykove, kam ju má dať. „A referentka sa začala smiať, že: “Pre mňa za mňa, dajte to do obálky a pošlite domov.” Keby som bola kompetentná, tú dozorkyňu okamžite vyrazím.”

Dobro nevymrelo

Mária si ale spomína aj na ľudí, ktorí nezištne pomohli. „Dokonca mi jeden policajt, ktorému som vysvetľovala, čo teraz doma nastane, keď sa nemôžem s nikým skontaktovať, požičal mobil a poradil, nech si idem niekam na záchod potichu zavolať. Bol veľmi ľudský, rovnako aj môj vyšetrovateľ a aj doktor, ktorý ma neskôr operoval a veľa ďalších.”

spoveď odsúdenej
Väzni zažívali šikanu. Zdroj: pexels.com

Návrat do života

Pre Máriu bol ťažký, vraví, že pokiaľ ľudia nestratia slobodu, neuvedomujú si ju.

Spomína si na deň prepustenia, ktorý bol v jednom smere rovnaký ako deň zatknutia – narýchlo a nikto o tom nevedel. Po dvoch tretinách odsedenia trestu napísala na súd žiadosť. „Zaradili ma do procesu tak skoro, že mi nestihol prísť žiaden oznam. Ráno som šla do práce v montérkach a zrazu sa ma dozorkyňa pýta, čo tam robím, veď dnes mám ísť domov.”

Zo začiatku sa jej na slobode stávali kuriózne veci, napríklad si nevedela spomenúť, ako sa kupuje lístok na električku či dostala prvý dotykový telefón, na ktorom nevedela prijať hovor. Prekážalo jej najmä veľa ľudí na jednom priestore. Neznášala cesty autobusom, kde sa na ňu niekto tlačil, pretože mala pocit, že jej chce ublížiť. No uvedomila si, že najkrajšie veci na slobode sú úplne banálne. Že môže byť celý deň v pyžame, že si uvarí kávu, kedy chce, že nemusí mať večer o pol desiatej zhasnuté.

„Po návrate domov mi môj syn povedal, že je na mňa hrdý. To mi stačilo, že ma deti neodsúdili.” S rodičmi to však bolo horšie. Bolo ťažké prosiť ich o odpustenie, pretože s otcom nebola dlhých päť rokov a vyjadril sa, že ju už nikdy nechce vidieť. Medzitým, ako som prišla domov, oslepol, takže ma naozaj už nikdy nevidel… pár rokov na to zomrel. Myslím, že mama sa už z toho nedostane, stále sa tým trápi.”

spoveď odsúdenej
Väzni sa prevážajú v špeciálne uspôsobených vozidlách. Zdroj: ZVJS

Štát nemá doriešených veľa vecí

Mária sa rozhorčuje nad vládou, že doteraz neexistuje organizácia, ktorá by takýmto ľuďom pomáhala resocializovať sa. Pretože nie každého po prepustení čaká domov a rodina. „Ľudia vyjdú z väzenia po niekoľkých rokoch s príspevkom od cca 50 eur. Zavrú sa za nimi brány a nikoho netrápi, či majú kam ísť. Ja sa ani nečudujem, že potom spravia nejakú zlobu proti srsti, len aby sa dostali späť.”

Spomína si na moment, kedy si plne uvedomila slobodu. Čakala na električku a okolo akurát prešli autá so zapnutými sirénami. Bol utorok, robili sa eskorty. „Presne som vedela, ako som sa cítila, keď ma takto viezli. A vtedy som si povedala, aké krásne je byť slobodným človekom.”

Spomienky pôsobia, Márii sa tlačia slzy do očí. „Mnohé veci si však nikdy neodpustím, pôjdu so mnou do konca života. Slobodu môžete vymeniť za čokoľvek. Ale nikdy to nebude dobrý obchod.”

Spoluautor: Pavel Bielik

Na personalizáciu obsahu, poskytovania služieb sociálnych sietí a analýzy návštevnosti využívame súbory cookie. Používaním webu súhlasíte s používaním cookies a spracovaním súvisiacich osobných údajov. OK Viac informácií